LAZY NAD HORNOU BZOVOU. Do hôr nad Hornou Bzovou vedie štrkovitá cesta. Miestami sa stráca v tráve. Počas letnej páľavy ujde, no keď ju zaleje dažďová voda, blata je vyše členkov. Kľukatí sa pomedzi stromy a málokto by povedal, že tam, kdesi v kopcoch, žije päťčlenná rodina. Dve deti chodia do základnej školy. Deň čo deň osem kilometrov pešo.
Dankovci žijú biedne. Tiesnia sa v jednej izbe. Mesiac musia vyžiť z necelých troch stovák. Mäso na tanieri často nevidia, no hrniec nebýva prázdny. Otec Jozef s mamou Ankou pestujú všetko, čomu sa na kamenistej pôde na lazoch darí. A nielen pre seba a svoje deti. Niet roka, aby im lesná zver so zberom úrody nepomohla. Ani medveďa veľakrát neodradí brechot psov.
Biedny rozpočet
Chudobná rodina prežíva ako sa dá a sníva sen o vlastnej kúpeľni. „Materiál sa už postupne kopí. Ešte pár vecí dokúpiť a ostatné si už všetko spravím sám. Len keby ma zdravie nezrádzalo,“ hovorí hlava rodiny.
Starosta sa zabýval v dome zo slamy, tvrdí, že by nemenil Čítajte Štyridsaťštyriročný Jozef je na invalidnom dôchodku. Má poškodený zrak. „To je pamiatka na haváriu spred dvadsiatich rokov,“ utrúsil otec troch detí, ktorého onedlho čaká operácia. K chorým očiam sa pridali ďalšie zdravotné problémy.
„Nebyť chorôb, chodil by som do roboty a všetko by bolo inak. Ale takto je to len živorenie. Uznali mi len polovičný invalidný dôchodok. Dostanem 102 eur. Keď všetko zrátam, tak na mesiac máme 289 eur. Veru, nie je to na vyskakovanie,“ ozrejmil Jozef.
Výhovorky neplatia
Rodičia dbajú na to, aby deti v škole nevymeškávali. „Že žijeme na lazoch, prší, sneží, fúka vietor, to nie sú výhovorky. Poriadok musí byť. Žiadne ulievanie,“ prízvukuje Anna, ktorá sa rovnako ako trinásťročná Monika a šesťročný Marek vydáva denne na cestu.
