PODREČANY. Pri príležitosti 625. výročia prvej písomnej zmienky o Podrečanoch sa rozhodlo vedenie obce vydať ucelenú monografiu. Prvá knižka o obci vyšla pred 25 rokmi. Napísal ju lučenecký historik Jozef Drenko. Autorkou novej knihy o Podrečanoch je kronikárka mesta Lučenec Mária Adamová, z ktorej pera vzišlo viacero kníh.
„V monografii sme sa snažili oživiť históriu, ktorá je už pre dnešnú generáciu sčasti zabudnutá. Priblížiť obyvateľom Podrečian, ale i širokej verejnosti vývoj, ktorým obec počas svojej existencie prešla,“ hovorí autorka.
Mravčia práca
Napísaniu knihy podľa jej slov predchádzalo zhromažďovanie a študovanie archívnych dokumentov, rôznych údajov a fotografií. Návštevy viacerých archívov boli nutnosťou.
„Mravčou prácou sme odkrývali stopy po pulzovaní života. Každé obdobie zanechalo v obci svoje stopy, zmenilo jej tvár.“
Kniha v štrnástich kapitolách opisuje bohatú históriu obce. Nezabúda na baníctvo a hutníctvo či chýrne podrečianske fajky, ktoré sa dostali aj do obecného erbu. V kapitole o Podrečianskom kaštieli sú opísané aj osudy šľachtických rodov, ktoré ho vlastnili.
Záver knihy je venovaný aj významným osobnostiam spätým s obcou. Okrem spisovateľky Hany Ponickej sa v nej objavuje aj štúrovec Michal Miloslav Hodža, v rokoch 1835 až 1836 pôsobiaci ako domáci učiteľ.
Veselý príbeh
Medzi ľudovými tradíciami je zvečnený aj veselý príbeh, o niekdajších smelých plánoch miestnych na kúpele. Po zistení, že voda z ktorej sa zvyklo pariť, nie je liečivá, sa snažili na udalosť zabudnúť. No sprievodcovia vo vlaku ešte dlho zo žartu vykrikovali: „Podrečany, kúpele, vystupovať!”
„Knihu sme vydali pri významnom výročí obce. Financovali sme ju z vlastných zdrojov. Zatiaľ ju môžete dostať len u nás. Posielame ju aj na dobierku. Ale riešime jej predaj v Lučenci,“ vyjadril sa starosta Podrečian Edmund Palička.
Publikácia sa krstila netradične. Na cestu za čitateľmi ju posypali aragonitom. Nebolo to náhodou. Aragonit sa nachádzal v niekdajších magnezitových baniach.
„Predali sme už takmer polovicu nákladu. Miestni si pri nej radi zaspomínajú. Potešia sa zmienkam o sebe i svojich predkoch,“ zakončil starosta.
