RIMAVSKÁ SOBOTA. Dve veľké vlny osídľovania českými prisťahovalcami zažil v minulosti región Gemer-Malohont, ktorý sa rozprestiera v okolí Rimavskej Soboty na juhu Banskobystrického kraja. Uviedol archeológ Václav Furmánek z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý v tomto regióne realizoval približne desiatku archeologických výskumov.
"Prvá prisťahovalecká vlna sem smerovala v husitskom období. Druhá v čase po bitke na Bielej hore," konkretizoval Furmánek, podľa ktorého aj vďaka tomu v oblasti stále v istej forme prežíva "češstvo". "Poznám tu napríklad dosť ľudí, ktorí majú českých predkov," dodal.
Husitskému, respektíve následnému bratríckemu obdobiu v polovici 15. storočia sa venoval aj český spisovateľ Alois Jirásek, ktorý do Gemera-Malohontu zasadil veľkú časť deja svojej trilógie Bratstvo, predovšetkým jej prvej časti Boj pri Lučenci. Podklady pre svoje románové dielo zbieral v rokoch 1896 a 1897 aj v obci Rimavská Baňa a v jednej kapitole opísal obranu jej českých obyvateľov v opevnenom kostole proti útoku vojsk Jána Huňadyho.
"Tu povyše neďaleko je hrádok Hrachovo a tam vpravo na tej pláni nad dolinou Kraskovo. Za tým horským chrbtom v druhom údolí sú Drienčany. Tam je kapitánom Valgatha a naši tam vystavali ešte nový hrádok Balog. Tu sú všetky tvrdze a hrady naše, i kostoly sme opevnili, uvidíš, veľkomožná pani. Tu sa i sedliaci od nás z Čiech usadili, a ešte sa sem sťahujú, tu a inde, ako nad Lučencom je České Brezovo, v tejto doline Rimavská Baňa a Rimavské Brezovo," priblížil Jirásek v Bratstve Rimavskú dolinu slovami jednej z postáv.
Spomínané české osídľovanie potvrdzuje v diele Stručné dejiny Malohontu do roku 1803 i historik Leon Sokolovský. "Už v polovici 15. storočia sa v dedinách stredného Malohontu mohli natrvalo usadzovať bývalí príslušníci žoldnierskeho vojska Jána Jiskru, prípadne niekdajší príslušníci bratríckych oddielov. Viacerí z nich mali český alebo moravský pôvod," uvádza Sokolovský.
Zároveň však dodáva, že títo osadníci boli len jednotlivci, nezaložili žiadnu novú osadu ani výraznejšie nezmenili národnostný charakter dovtedajšieho osídlenia.
undefined Čítajte Usadzovanie husitov a bratríkov v Gemeri-Malohonte býva spájané hlavne so zaberaním a opevňovaním pôvodne katolíckych kostolov. Podľa slov administrátorky Cirkevného zboru ECAV Rimavské Brezovo Janky Mihálikovej, ktorá spravuje aj gotické kostoly v Rimavskej Bani a Kyjaticiach, sa však na týchto svätostánkoch do súčasnosti nezachovali žiadne súvisiace dobové znaky či fragmenty.
"Nemám poznatky, že by na niektorom z našich kostolov bol zobrazený husitský kalich či niečo podobné," uviedla Miháliková s tým, že vo svojej farnosti nepozná ani žiadnych ľudí, ktorí by mali českých predkov.
