HORNÝ TISOVNÍK/DOLNÝ TISOVNÍK. V minulosti bol Horný Tisovník jednou z najväčších a najrázovitejších dedín v Novohrade. Dnes patrí do okresu Detva a priestoru Podpoľania. Obec má necelých 200 obyvateľov, ale kataster s viac než 3200 hektármi s lazníckym osídlením a ďalšou miestnou časťou, kedysi samostatnou obcou Dolný Tisovník.
Jedinečný fenomén
V Hornom a Dolnom Tisovníku sa zachovalo niekoľko desiatok pozoruhodných kamenných náhrobníkov oltárového typu, ktorými hroby svojich zosnulých označovali evanjelici augsburského vyznania. Oltárový typ náhrobníka vznikal iba od konca 70. rokov 19. storočia približne do roku 1910.
„Tvorcovia náhrobníkov sa hlavne inšpirovali tvarom a výzdobou renesančných a neskororenesančných oltárov kostolov. Vznikali len vo viac než desiatke dedín ležiacich na severozápade Novohradu na jeho styku s Hontom a Podpoľaním,“ povedal historik Ján Aláč, spolupracujúci na záchrane náhrobníkov.
Desaťročná snaha
Od roku 2008 v obci realizujú projekty smerujúce k záchrane, prezentácii a propagácii novohradských ľudových náhrobníkov. Kamenné náhrobníky boli postupne od roku 2008 očisťované, doplnené o ochranný náter a na viacerých bola obnovená ich pôvodná farebnosť.
„Mnohé boli nanovo objavené po tom, čo boli desaťročia skryté pod úrovňou terénu,“ pripomenul Aláč. K pôvodným náhrobníkom pribudli repliky drevených tvarovaných náhrobných dosiek, rovnako typických pre tento priestor.
„Ukazujú tvarovú bohatosť a rôznorodosť drevených náhrobných dosiek v Novohrade, ale i zručnosť tunajších ľudí.“
Novohradské cintoríny uchovávajú vzácne dedičstvo Čítajte K náhrobníkom postupne pribudli informačné tabule a ďalšie informačné texty. V roku 2011 bola na starom cintoríne v Hornom Tisovníku umiestnená replika drevenej vstupnej brány, ktorá bola pôvodne vstupom do cintorína vo Veľkom Lome vo Veľkokrtíšskom okrese.
V roku 2014 v Hornom Tisovníku vyčistili a sprístupnili aj najstaršie miesto pochovávania, na ktorom obyvatelia prestali pochovávať v 80. rokoch 19. storočia. „Pochované tu boli aj obete cholery z roku 1873. Zrejme aj to bol dôvod prečo tu ľudia postupne prestali pochovávať svojich zosnulých,“ priblížil historik.
V roku 2016 bola v budove bývalého notariátu zriadená pamätná miestnosť venovaná tematike ľudových náhrobníkov.
„Vzhľadom na množstvo drevených prvkov je potrebná každoročná a pravidelná údržba všetkých týchto priestorov, čo pre obec nie je jednoduché. Gro prác bolo realizovaných predovšetkým vďaka podpore z Programu obnovy dediny, Slovenskej agentúry životného prostredia,“ ozrejmil Aláč.
Aktivity obce boli viackrát ocenené
Za obnovu náhrobníkov obec získala Cenu Pamiatok a múzeí za rok 2010 v kategórii Obnova za revitalizáciu nevyužívaného cintorína so starými tufovými náhrobníkmi v Hornom Tisovníku.
Nasledovalo osobitné uznanie v rámci Ceny Slovenskej republiky za krajinu 2014 za obnovu historickej pamäte miesta a za znovuobjavenie historickej pamäte, identity a symbolov miesta v krajine prostredníctvom čítania odkazu minulosti.
V rámci súťaže Dedina roku 2017 obec Horný Tisovník získala mimoriadnu cenu za znovuobjavenie a obnovu ľudových náhrobníkov a rozvíjanie duchovného odkazu minulosti.
Náhrobníky sa dočkali reprezentatívnej knihy
V roku 2015 vydala obec knihu Tu spočíva kvet, čo zanechal svet, venovanú novohradským ľudovým náhrobníkom. Autorom je Ján Aláč. V nasledujúcom roku získala táto kniha v rámci súťaže Najkrajšia kniha a propagačný materiál za rok 2015 tretie miesto v kategórii Knihy o kraji a regióne.
Budúcnosť náhrobníkov
V najbližších dňoch budú v priestore rozmiestnené smerové tabule pre ľahšiu orientáciu a prístup k náhrobníkom v rámci Horného i Dolného Tisovníka. Obec snaženie v tomto smere nepovažuje ale za uzavreté. Neustále sa snaží nachádzať nové podoby zviditeľňovania tohto pozoruhodného výtvarného prejavu, ktorý sa inde na Slovensku nenachádza.
„Doteraz sme sa sústredili skôr na samotné kamenné náhrobníky, repliky drevených náhrobných dosiek a priestor, kde sú situované. Máme však ambíciu dostať novohradské ľudové náhrobníky do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska,“ zakončil Aláč.
Muzicírovanie pomôže folkloristom Čítajte
