BÁČSKY PETROVEC/MÁLINEC. Na Slovensko sa vracajú radi. Nechýbali ani na októbrovom prezentačnom dní obcí Hornohradu v Málinci. Partia zo Srbska nedovolí za hranicami zapadnúť prachom našim zvykom. Členky Spolku petrovských žien majú korene v našom regióne.
Do Srbska ich priviedol Málinčan
„Naši predkovia prišli do Srbska v roku 1745. Medzi dvoma tisíckami Slovákov bolo najviac z tohto kraja. Priviedol ich Matej Čáni, slobodník z Málinca,“ povedala Mária Gašparovská, členka spolku s tým, že Čáni má v Petrovci postavenú drevenú sochu. Stojí v tamojšom parku, ktorý pomenovali po spomínanom rodákovi z Málinca. „Slováci odišli do Srbska, pretože im tam sľúbili pôdu. Po tureckom vládnutí tam zostali mnohé oblasti vyľudnené,“ dodala Mária.
Začiatky v novej domovine boli ťažké
Zaujímavosťou Petrovca boli aj prvé domy, ktoré si tam Slováci postavili. Miestnosti mali o jeden až dva schodíky nižšie, ako bol okolitý terén.
„Boli to skutočne skromné domčeky s maličkými okienkami. Jeden z nich, ktorý bol postavený v roku 1799, sa zachoval a je súčasťou miestneho múzea. Bolo by dobré ho zrenovovať,“ ozrejmila členka spolku.
Slovenské národné dni patria v Srbsku medzi najväčšie podujatia. Počas druhého augustového víkendu na ne mieri veľa hostí zo Slovenska.
„Je to pre nás veľký sviatok. Akcia, ktorá nás spája, trvá tri dni a jej program je bohatý. “
V Petrovci nemajú mladí problém so slovenčinou. „U nás sú školy slovenské, máme aj gymnázium kde sú slovenskí učitelia. Dokonca máme v Novom Sade aj fakultu slovakistiky,“ podotkla Gašparovská, absolventka fakulty. Tvrdí, že dnešní mladí sú viac univerzálni, na slovenčine a tradíciách im až tak nezáleží.
Mladí utekajú do krajiny predkov
Kultúrna výmena priniesla aj zaujímavý moment. Veľa mladých rodín odchádza na Slovensko. Zdá sa im, že u nás sa žije lepšie ako v Srbsku a mnohí sa zamestnanú v automobilkách alebo fabrikách na západe Slovenska. Sú aj takí, pre ktorých je Slovensko len zastávkou na ďalšej ceste do Európy. Domy, ktoré po nich v Srbsku zostanú, obsadia miestni, a tak sa slovenská komunita za hranicou mieša s domácou.
„Trpí tým najmä jazyk. Jeho znalosť rapídne klesá, hoci máme vlastné noviny – týždenník Hlas ľudu. Tiež vychádza časopis pre literatúru a kultúru Nový život či rodinný magazín Rovina. Tí, čo chcú, majú možnosť si slovenčinu zachovať. Ale musia chcieť,“ priblížila Gašparovská.
Na fungovanie spolku zarábajú jedlom
Spolok usporadúva výstavy krojov, dokonca prezentuje aj torty. Práve predajom jedla sa snažia financovať prevádzku združenia.
„Začali sme sa orientovať na gastro ponuku. Počas rôznych spoločenských akcií pripravujeme pirohy, svadobnú kapustnicu a iné miestne špeciality.“
Súčasný Spolok petrovských žien nadväzuje na predchádzajúce miestne združenia, ktoré vznikali a postupne zanikali. Od roku 2002 sa snaží obohatiť miestny kultúrny život. „Pestujeme aktívny vzťah k materinskému jazyku. Prezentujeme ručné práce a rôznymi inými aktivitami sa snažíme pozitívne vplývať na okolie. Chceme po sebe zanechať viditeľnú stopu,“ zakončila Gašparovská.
