LUČENEC. V zbierkach Novohradského múzea a galérie (NMG) sa nachádza aj unikátna mincovnica s motívom československého znaku. Vyrobená bola v rokoch 1945 – 1955 v dielni známeho lučeneckého umelca, medirytca a kníhviazača Žigmunda Hubačeka (1906 – 1972).
„Je vyrobená z dreva potiahnutého kožou. Po okrajoch ju krášlia tepané plechové platne. Pozostáva zo samotného tela s presklenou prednou stenou a zásuvného plata, na ktorom je motív československého znaku,“ priblížil Štefan Chrastina, historik NGM.
Symbolické motívy
Po okrajoch znaku na mincovnici sú upevnené mince všetkých nominálnych hodnôt, platných počas existencie prvej Československej republiky, teda v rokoch 1918 – 1938. Tieto letopočty sú vytepané aj na spodnej strane mincovnice.
Na bokoch sú tepané platne, nesúce motív priemyslu, poľnohospodárstva a kultúry, zastúpenej symbolicky literatúrou na jednej a motívmi umenia, remesla a ľudovej pastierskej tradície na strane druhej.
Múzeum pre verejnosť uzavreli Čítajte „V mincovnici chýba jedna minca v hodnote päť korún a dve v hodnote 20 korún. Naďalej však zostáva svedectvom vysokej umeleckej a hospodárskej hodnoty meny medzivojnového štátu,“ ozrejmil historik.
Najcennejší je päťhaliernik
Na plate mincovnice je medzi inými aj päťhalierová minca s motívom Karlovho mosta v Prahe. „Zaujímavý je najmä ročník 1924, keď ich bolo vyrazených len päť. Je tak najdrahšou československou mincou. Pri jednej aukcii bola jej cena v prepočte 20-tisíc eur,“ upresnil Chrastina.
Príbeh mincovnice, ale aj ostatných 27 predmetov, spojených s významnými „osmičkovými“ výročiami v dejinách našej krajiny, je zahrnutý v najnovšej publikácii s názvom Vol. 2: Príbeh predmetu – osmičkové roky.
„Publikácia bola vydaná v rámci dlhodobej kampane Zväzu múzeí a galérií, ktorej predsedníčkou je Iveta Kaczarová, riaditeľka NMG. Je dostupná po konzultácii v NMG alebo kontakte so Zväzom múzeí na Slovensku,“ zakončil historik.
Žigmund Hubáček (Hubacsek)
Medirytec, insitný maliar, kníhviazač Žigmund Hubacsek sa narodil 8. 3. 1906 v Budapešti (Rakúsko-Uhorsko). Rodičia mu zomreli veľmi skoro a tak sa
Žigmund so svojou mladšou sestrou Máriou už v roku 1910 presťahovali do Lučenca, kde ich vychovávala matkina sestra.
Jej manžel István Hábel bol kníhviazačom a tak sa mladý Žigmund vyučil tomuto remeslu a rovnako aj kníhtlačiarstvu. Nemal žiadne umelecké vzdelanie, ale sporadicky sa zúčastňoval na rôznych kurzoch organizovaných Vysokou umeleckopriemyselnou školou v Budapešti.
Pre svoju tvorbu čerpal námety zo života pastierov, bačov a tvoril figurálne kompozície s jánošíkovskou tematikou. Okrem medirytiny sa v jeho tvorbe možno stretnúť s akvarelom, grafikou, pastelom, maľbou na sklo či drevorezom.
Jeho diela sa nachádzajú v zbierkach SNG v Bratislave, v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici, v Etnografickom múzeu SNM v Martine, ako aj v mnohých súkromných zbierkach.
V Lučenci sa priatelil s výtvarnými umelcami Júliusom Szabóm a Františkom Gyurkovitsom. Žigmund Hubacsek zomrel 17. 4. 1972 v obci Hody pri Galante, kde je i pochovaný.
