LUČENEC. Žijú medzi nami a málokto vie, že sú hrdinovia. Niekoľkokrát v roku nasmerujú svoje kroky do nemocnice, aby zachránili životy chorých. Nezištne im darujú najvzácnejšiu tekutinu. Za svoju krv nepýtajú odmenu, nečakajú oslavné ódy na svoju adresu. Sú to skromní ľudia, ktorí robia veľké činy.
Osobný príklad je najlepší
V lučeneckom hoteli Clavis sa uplynulý piatok zišli viacnásobní bezpríspevkoví darcovia krvi z okresov Lučenec a Poltár. Domov odchádzali s plaketami doktora Jana Janského. Bez povšimnutia nezostala ani dobrovoľná služba.
„Tento rok získalo Janského plaketu dovedna 107 darcov. Päťdesiatjeden z nich si za 10 odberov odnieslo bronzovú. Strieborná, ktorá znamená 20 odberov, pripadla dvadsiatim deviatim. Ženy, ktoré darujú krv tridsaťkrát a muži so štyridsiatimi odbermi krvi, dostali zlatú Janského plaketu. Dvoch našich darcov sme odmenili diamantovou. Je určená ženám, ktoré darovali krv šesťdesiatkrát a mužom, ktorí sú osemdesiatnásobnými darcami. V našich radoch máme aj vyše stonásobného darcu z Lučenca. Získal medailu doktora Jána Kňazovického,“ priblížila Anna Pálešová, riaditeľka Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Lučenci.
Luciina tvorba vzbudzuje obdiv. Nechty sú pre ňu maliarskym plátnom Čítajte Lekári, darcovia aj ľudia z Červeného kríža tvrdia, že záujem o darcovstvo krvi je na ústupe.
„Bolo by skvelé, keby darcovia priviedli aj svojich kamarátov, pretože osobný príklad je vždy najlepší. Propagácia tejto humánnej činnosti je skutočne dôležitá,“ povedala Mária Mičková, primárka hematoloicko-transfúziologického oddelenia v lučeneckej nemocnici s tým, že tento rok tu krv darovalo 1031 darcov, z toho 237 bolo prvodarcov. Je to o 120 menej ako vlani.
Šľachetné činy
Najvyššie ocenenie – medailu doktora Jána Kňazovického, si za vyše sto odberov prevzal Rudolf Bubák, ktorý je zároveň predsedom Klubu darcov krvi v Lučenci. S darcovstvom začal v roku 1972, v čase, keď vojenčil v Bratislave.
„Mladá rodička potrebovala súrne krv. Bola na tom skutočne veľmi zle. V pluku nás bolo len pár, ktorí sme boli vhodnými darcami. Napokon sme sa s krvou podelili ja a kolega,“ spomína rodák z Bratislavy, ktorému v žilách koluje krv zriedkavej skupiny, konkrétne AB negatív.
„Bol to pre mňa výnimočný zážitok. Fakt, že som prispel k záchrane života, ma hrial pri srdci. Najmä vtedy, keď som videl vďačnosť mamičky, ktorá porodila krásne dieťatko. Všetko dobre dopadlo a neskôr nás aj navštívila,“ rozhovoril sa vyslúžilý výsadkár.
Rudolf Bubák s darcovstvom neprestal. Nasledovali ďalšie odbery, pribúdali slová veľkej vďaky.
Sedemdesiattriročný Kotmanovčan vysadol na traktor a poďho súťažiť Čítajte „V Bratislave som sa zoznámil so svojou manželkou, ktorá je z Lučenca. V tom čase pracovala na urológii. Jednému z pacientov raz podávala moju krv. Prezradila mu, že som darcom. Bol mi veľmi vďačný a pre mňa to bol ďalší z motivujúcich momentov.“
Šľachetný Novohradčan doposiaľ daroval vyše päťdesiat litrov krvi.
„Roky nestoja. Už som v darcovskom dôchodku. Musím štafetu prenechať mladším. Bol by som rád, keby sa ich rady rozširovali,“ podotkol a pripomenul, že v 80. rokoch minulého storočia sa na jednom odbere stretlo kolo 150 – 170 darcov. Dnes ich je neraz len sedemdesiat. „Darcovstvu treba robiť väčšiu osvetu, napríklad na školách. Ľudia si musia uvedomiť jeho dôležitosť,“ zakončil Bubák.
