LUČENEC. Už tretí rok je posledná novembrová sobota spätá s predstavením Zborníka zo Stretnutia priateľov regionálnej histórie. Aj tentokrát ho pripravilo občianskej združenie Priatelia histórie Novohradu v spolupráci s desiatkami inštitúcií, tiež amatérov a profesionálov venujúcich sa histórii Novohradu. Partnerom zborníka sú aj MY Novohradské noviny, preto čitateľom postupne prinesieme to najzaujímavejšie, čo bolo v zborníku publikované.
Aktuálna edícia prináša bezmála tri desiatky textov autorov zo všetkých častí slovenského Novohradu. Podobne ako po minulé roky, aj tentoraz bude celý náklad hodnotného diela distribuovaný zdarma.
„Je tu však menšia zmena, keďže najväčšia časť nákladu sa medzi ľudí dostane na besedách, ktoré spomínané občianske združenie pripravuje začiatkom budúceho roka. Budeme o nich včas informovať,“ informoval zostavovateľ a editor zborníka Michal Šesták.
Existuje ešte jedna možnosť jeho získania. Zborník už nájdete aj vo všetkých lučeneckých kníhkupectvách. Je prílohou kníh o histórii Novo-hradu.
My vám prinášame malú ochutnávku v podobe ukážky z dvoch príspevkov.

Kutuzov v Lučenci
Mária Adamová, kronikárka mesta Lučenec, spracovala málo známu tému o pobyte slávneho ruského vojvodcu Michaila Illarionoviča Goleniščev – Kutuzova v Lučenci.
Kutuzov viedol 2. skupinu pechoty, ktorá smerovala z Holíča cez Senicu, Trstín, Malženice, Rišňovce, Veľký Lapáš, Hontiansku Vrbicu, Levice, Šahy, Balážske Ďarmoty, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Košice, Duklu, Ľvov a Brody až na miesto určenia.
Dňa 23. decembra 1805 išiel Kutuzov aj so svojím štábom cez Szécsény do Nógrádszakálu, kde prenocoval a 24. decembra pokračoval cez obce Muľa, Trenč, Veľká nad Ipľom, Panické Dravce. Večer došiel do Lučenca. Cestu sťažilo husté sneženie. V Lučenci bol na slávnostnej štedrovečernej večeri u miestneho evanjelického farára. Tu oddychoval aj na druhý deň.
Celú organizáciu pobytu ruských vojsk na území Novohradskej župy i starostlivosť o príjemný pobyt legendárneho ruského vojvodcu Kutuzova mal na starosti otec slávneho spisovateľa Imricha Madácha, cisársko-kráľovský komorník Imrich Madách st.
Keďže dôležité dokumenty mesta zhoreli počas vypálenia Lučenca v auguste 1849, nie je možné zistiť presný rozpis povinností predstaviteľov a občanov mesta Lučenec. Pre nedostatok dokumentov sa celých 212 rokov žiadny regionálny historik nezaoberal touto skutočnosťou, ktorá je z pohľadu histórie nášho mesta veľmi dôležitá a vzácna.
Po oddychu v Lučenci pokračoval Kutuzov s druhou kolónou 26. decembra 1805 v ceste na Rimavskú Sobotu cez Opatovú, Malú Slatinku, Pincinú, Nové Hony, Ožďany a neskoro večer dorazil do Rimavskej Soboty.

Znudený život sa dal ukončiť v nemocnici
Kristína Becaniová zo Štátneho archívu v Banskej Bystrici – pracoviska Archív Lučenec, napísala do zborníka príspevok o cholere v Novohrade v 19. storočí.
V Lučenci na stoličnom zasadnutí konanom 19. júla 1831 prijali opatrenia proti epidémii. Bohoslužby sa zakázali a v jednom dome v lučeneckom Tuhári sa zriadila epidemiologická nemocnica.
Mŕtvoly sa museli pochovať do hrobu hlbokého 8 stôp. Medzi početnými obeťami boli aj lekár Juraj Pauer, medik Samuel Liptai či kalvínsky farár Ján Sarka (Szarka Joannes).
V Lučenci v tomto období existovala jedna mestská nemocnica a chudobinec na Begovej ulici pri malej krčme, ktorá sa od decembra roku 1815 financovala z výšky úroku finančného daru 700 forintov, získaného od zámožného obchodníka Jána Avakumoviča (Avakumovics János), a tiež z prostriedkov získaných z mestskej pokladne.
Táto nemocnica existovala ešte aj v roku 1842, o čom svedčí historická správa: „Jedna zlá drevenica, ktorú obýva len pár žobrákov trasúcich sa, že im spadne strecha na hlavu. Kto chce v Lučenci zomrieť, ten len nech ide do nemocnice. Jej výpary a nečistota určite ukončia jeho znudený život.“