ALMATY/MOJÍN. Na národný šampionát sokoliarov v Kazachstane cestovali ako diváci. Napokon sa tešili z fantastického úspechu. Jaroslav Kanát, 24-ročný sokoliar z Mojína v Rimavskosobotskom okrese, to domácim poriadne natrel. Okrem toho bol historicky prvým Slovákom, ktorí zasiahol do bojov v tejto prestížnej súťaži a dotiahol to do TOP päťky.
Skvelý začiatok
Krajina, ktorej ráz nemá s tou našou takmer nič spoločné, hostila dvadsať sokoliarov spoza hraníc. Domácich bolo až sedemdesiat.
„Pre Kazachov je to tradícia a národný šport. Šampionát zastrešuje jeden z rezortov tamojšieho ministerstva,“ povedal na úvod Jaroslav, syn známeho sokoliara rovnakého mena. V Kazachstane spočiatku do súťažného kolotoča naskočili obaja. Z dvojice otec – syn napokon uspel mladší.
„Najprv sme si chceli súťaž len pozrieť, keďže na Slovensku takú nemáme. No keď nás na losovaní vyzvali, aby sme si vytiahli súťažné čísla, bolo nám jasné, že náš pobyt v tejto krajine bude oveľa pestrejší, než sme predpokladali,“ dodal mladý sokoliar.
Dravce im pridelili. Na výber boli jastraby, sokoly a orly. Kanátovci sa rozhodli pre orly. Začali sa tri adrenalínové dni. Už prvý dopadol pre Jara najlepšie, ako mohol. Po rokoch však musel vysadnúť na koňa.
„Okrem dravca nám pridelili aj koňa. Povedal som si, že to v mojom prípade bude veľmi zaujímavé, pretože na koni som naposledy sedel ako sedemročný. Bolo 17 stupňov pod nulou. Vyšvihnúť sa naobliekaný do sedla nebolo jednoduché,“ priblížil s úsmevom zástupca našej krajiny a pokračoval: „Išlo o prílet orla na ruku, na vzdialenosť 500 metrov. Zrejme som ho dobre namotivoval, pretože to prebehlo hladko a za túto disciplínu som získal, ako jediný Európan, plný počet bodov.“
Jaro v najlepšej päťke
Aj ďalší deň sa niesol v znamení úspešného ťaženia mladého Kanáta, ktorý si vyskúšal, aké je to s orlom na pravej ruke, keďže európski sokoliari nosia dravce na ľavej.
„Opäť išlo o vzdialenosť 500 metrov, znovu som sedel na koni. Orla bolo potrebné vypustiť z rukavice, musel urobiť kruh a priletieť späť. V mojom prípade to prebehlo hladko a pribudlo mi ďalších desať bodov,“ spomína Jaro. Po útoku na trapu líšky ich mal už tridsať.
Večer pred vyvrcholením šampionátu Jarovi oznámili, že je v semifinálovej desiatke. Zdolal nielen všetkých Európanov, ale aj desiatky domácich.
Začal sa lov na živú korisť. Tentokrát bola vzdialenosť vytýčená na 200 metrov. V tejto disciplíne si opäť Jaro počínal vynikajúco. Na konto mu pribudlo ďalších desať bodov a s nimi miestenka vo finálovej päťke.
„Nasledoval lov na líšku na 200 metrov. Dravec prvého súťažiaceho ju chytil, ale neudržal. Rovnako to bolo v prípade druhého. Tretí mal viac šťastia. Ja som pochodil rovnako, ako prví dvaja, teda orol líšku neudržal. Bolo jasné, že prvé dve priečky sú pre mňa pasé,“ ozrejmil Jaro.
V disciplíne, v ktorej sa rozhodovalo o medailách, sa napokon orol rozhodol sadnúť si na inú ruku.
„Tentokrát sa dravce volali, avšak kolega neďaleko mňa kŕmil toho svojho, a tak sa môj pridelený orol rozhodol pre jeho ruku. Skončil som teda piaty.“
Darovaná výhra
Aj keď to nebola medaila, piata priečka na takejto súťaži je pre Slováka mimoriadnym úspechom. Jaro získal odmenu 80-tisíc tenge, čo je v prepočte približne 200 eur. Pre domácich to nie je malá suma, keďže sa rovná mesačnému platu bežného Kazacha. Sokoliar z Mojína sa rozhodol venovať ju mladému majiteľovi orla.
„Nebolo to až také jednoduché, ako som si spočiatku myslel. Domáci boli veľmi prekvapení, pretože v ére šampionátu sa také niečo ešte nestalo. Okrem toho to znamenalo kopec papierovačiek a vybavovačiek, cestovanie od právnika k notárovi. Napokon všetko dobre dopadlo a som rád, že som niekoho potešil. Mne zostal na pamiatku symbolický šek, diplom a milión krásnych spomienok. Už dnes sa teším na budúcoročný šampionát v Kazachstane. Pozvánku už máme,“ zakončil úspešný sokoliar.
