LUČENEC. Mestské múzeum v Lučenci má za sebou prvý rok existencie. Jeho príbeh sa začal v júli 2016 uznesením lučeneckého parlamentu. Budovu radnice, v ktorej sídli, zrekonštruovali rok predtým. Myšlienka vzniku mestského múzea nebola v centre Novohradu novinkou. Tamojší parlament sa ho snažil zriadiť už začiatkom 20. storočia.
„Dozvedáme sa o tom z miestnej tlače, no prečo sa tak neudialo, dodnes nie je jasné. Vďaka výzvam a aktivitám miestnych podporovateľov sa podarilo zhromaždiť niekoľko stovák predmetov, ktoré mali byť základom zbierkového fondu vznikajúceho múzea. Ako som však spomenula, k založeniu nedošlo a osud základu zbierky je nejasný,“ povedala Andrea Moravčíková, vedúca Mestského múzea v Lučenci.
História mesta podávaná modernou formou
Úlohou múzea je získavanie, zhromažďovanie, evidovanie, ochrana a sprístupňovanie histórie Lučenca verejnosti ako hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva. Výsledky svojej zbierkotvornej činnosti a odbornej práce prezentuje v stálych expozíciách. Približujú kapitoly z histórie mesta, život meštianskej vrstvy, produkciu tovární a remeselníkov, školu našich predkov a ukážku bývania z prvej polovice 20. storočia.
Samostatné expozície sú sprístupňované z chodieb na prvom a druhom poschodí. Venované sú zvonolejárom pôsobiacim na území mesta, dvom smaltovniam založeným v Lučenci. Samostatnej miestnosti sa dočkala i textilná fabrika, ktorú si Lučenčania pamätajú pod názvom Poľana.
Medzi najvzácnejšie expozície možno zaradiť Obrazáreň maliara Františka Gyurkovitsa. Nájdete v nej trhy, hody, pohľady na mesto Lučenec, náboženské motívy aj bežný život. Všetko zachytené jeho jedinečným štýlom.
Lučenec zahalila Medzihmla Čítajte „Napriek tomu, že sme nemali prakticky žiadne skúsenosti s tvorbou múzejných výstav a expozícií, myslím si, že sa nám podarilo vytvoriť stálu expozíciu, ktorá návštevníka zaujme na prvý pohľad a nepustí. Základná idea expozície vychádza z konceptu „living history“, ktorý je od 80. rokov 20. storočia veľmi populárny, najmä v anglosaskom kultúrnom prostredí,“ podotkla vedúca múzea.
Podľa Moravčíkovej sú základnými opornými bodmi výstavných expozícií osobný prežitok sprostredkovaný múzeom s použitím autentických predmetov alebo ich kópií, alebo replík, ktoré návštevník vidí v ich „pôvodnom“ historickom umiestnení a vzájomnej interakcii. Zažité si vďaka tomu návštevník lepšie zapamätá.
„Menšie výstavné priestory využívame na príležitostné výstavy, v ktorých sa snažíme reagovať na aktuálne historické súvislosti. Poukazujeme na Lučenčanov, na život v našom meste, na národnostné menšiny. V dvoch sálach sa odohráva politický a spoločenský život mesta,“ pokračovala Moravčíková.
Najvýznamnejšie podujatia a ďalšie výzvy
Medzi najvýznamnejšie výstavy a podujatia zaradila vedúca múzea výstavu lučeneckých nožiarov Arpáda Bojtoša, Júliusa Mojžiša, Štefana Alberta a Róberta Kováčika pod názvom Krása chladných zbraní, ktorá priblížila nože, povýšené na umenie. Na budúci rok plánujú výstavu v obmenenej podobe zopakovať.
Hrdá je aj na výstavu lučeneckého fotografa Michala Hanka (22. 10. 1954 – 18. 03. 2008) milujúceho svoje mesto. Pripomenuli ho ako verného priateľa ulice, noci a klubov, milovníka a básnika života s horúcim srdcom, ktorý skončil svoju púť, ale ostáva tu s nami. V svojich fotografiách a spomienkach priateľov.
Treťou podľa Moravčíkovej významnou udalosťou sa stalo podujatie venujúce sa predstavovaniu národnostných komunít žijúcich na území mesta Lučenec pod názvom Z blízka i z ďaleka, iné Bulharsko. „Pozeraním dokumentárnych filmov, cestovaním, výstavou fotografií rozširujeme svoje obzory, spoznávame kraje blízke i ďaleké, zoznamujeme sa s ich životom, načítavame emócie. Nezaplatiteľným sa stáva, keď sa osobne zoznámime s ich obyvateľmi, kultúrou, zvykmi, hudbou či gastronómiou.“ V cykle chcú v Mestskom múzeu Lučenec každoročne prezentovať národnostné menšiny, cudzincov žijúcich medzi nami. Najbližšou predstavenou krajinou bude Rumunsko, predsedajúce Európskej komisii v prvom polroku 2019.
Aktuálne posledným podujatím bol cyklus Ako nás zmenili 19X8. Išlo o pripomenutie si viacero výročí osmičkových rokov. Vznik Československa, nový štát a odozva na zmýšľanie, postavenie, kultúru, re-gión Novohradu. V rámci diskusných večerov privítali historikov a publicistky, ktorí sa venujú dokumentovaniu a sprístupňovaniu príbehov ľudí, ktorí zasiahli do našej histórie.
Záverečný diskusný večer s tromi publicistkami Soňou Gyarfášovou, Katarínou Acél Gálikovou a Veronikou Homolovou Tóthovou sa zaoberal témou režimami prenasledovaných, týraných, ale najmä neoblomných ľudí.
„Myslím, že budúci rok bude plný podujatí divácky atraktívnych, poučných a náučných. Priala by som si, aby sme našimi podujatiami zaujali obyvateľov nášho mesta a širokej verejnosti tak, aby sa k nám znovu vracali.“ Dopĺňaním stálych expozícií o interaktívne náučné objekty sa múzeum posunie ešte viac k súčasným trendom.
„Som hrdá, keď Izabela, Iveta, Viktória, Peter, Katarína, Krasimír, Timotej, Kristína, Lucia, Michaela, Miro, Laco, Štefan a iní môžu povedať, čo znamená pracovať a vidieť v tom zmysel. Nie všetko je len o peniazoch, ale aj o pocite niekam patriť,“ zakončila vedúca múzea.
Fantastický úspech mladého sokoliara z Mojína v Kazachstane Čítajte
