LUČENEC. Poetka a občasná speváčka z centra Novohradu vydala svoju druhú knihu. Začala spolupracovať s Máriou Čírovou. Najnovšie napísala text k vianočnej piesni, ktorú aj naspievala. Venovaná je lučeneckej Zlatej uličke.
Písaniu poézie sa venovala odmalička. Myslela si, že s ňou skončí v puberte a potom napíše román. Ale nechcela vysedávať pri jeho tvorbe. Začala písať motivačné texty. Aj v prvej knihe nazvanej Tisíc podôb ženy sa venovala motivácii žien formou básní. Zistila, že práve tak sa jej vyjadruje najľahšie.
„Podľa mňa má poézia teraz otvorené dvere, že sa prinavracia k svojej sláve a váhe. Po prvej knihe som si nemyslela, že už o rok vydám ďalšiu. Chvíľu som rozmýšľala, čo budem robiť ďalej. Či budem spisovateľkou, čomu sa budem venovať,“ hovorí Soňa,
Spolupráca s Máriou Čírovou
Ľudia v jej okolí jej radili, aby svoje básne posunula ďalej, lebo majú rytmiku, ktorá sa hodí k pesničkovej forme podania. Uvažovala, že ich naspieva sama. Tentokrát stavila na svoju svoju intuíciu. Hoci, ako sama tvrdí, nesleduje slovenskú popmusic, vnútorný hlas jej pošepol, aby napísala Márii Čírovej. Oslovila teda jej manažéra, netušiac, že je zároveň Máriiným manželom. „Zistila som, že je ročník 1988, rovnako ako ja. Povedala som si: fajn, mohlo by to klapnúť.“
Po Mengeleho dievčati prišla mama milujúca atentátnika Čítajte Odpoveď dlhší čas neprichádzala. Keď došla, nebola optimistická. „Tvrdili mi, že nezvyknú pracovať štýlom, že im niekto dá text na zhudobnenie. Najprv spravia hudbu a potom ju otextujú. Mali však záujem moje básne si prečítať,“ podotkla poetka. Po roku prišiel ďalší e-mail. „Predsa len mali záujem o jednu báseň. Volá sa Precitám. Zaradili by ju aj na album. Vraj ak budem súhlasiť, do večera mi pošlú hotovú skladbu. Samozrejme, že som súhlasila. Bola som veľmi šťastná,“ spomína Soňa.
S Máriou sa stretla až na tlačovej konferencii pri vydaní albumu. „Odvtedy to medzi nami funguje. Tvrdí, že viem vyjadriť to, čo cíti, len to nedokáže napísať,“ vyjadrila Soňa radosť z fungujúceho spojenia dvoch podobne naladených duší.
S Čírovou zatiaľ spolupracovala na troch piesňach. Poslednou je Slobodná, v ktorej vyjadrili ženskú silu a ich odhodlanie kráčať vpred, nevzdávať sa.
Druhá kniha o prítomnom okamihu
Soňa vydala druhú knihu s názvom Tu a teraz živá. Je o prítomnom okamihu, o veciach, ktoré prežila. Básne uložené v jednom dokumente dala prečítať kamarátke Žanet. Tá ju prehovorila, aby sa ich pokúsila vydať. Súčasťou mnoho-vstvových básní sú aj dva prozaické úvahy Šťastie z vtáčej perspektívy a Kamkoľvek kráčame. „Mal by si ich prečítať každý, kto práve hľadá zmysel túžobného slova šťastie. To, čo hľadáme, nemusí byť niekde obsiahnuté, ale ukryté v našom pohľade na vec.“
Vianočná pieseň pre lučeneckú Zlatú uličku sa zrodila aj vďaka Svetlane Matúškovej z tamojšieho obchodíka Monufolkultúra. Je Soninou dlhoročnou priateľkou a spriaznenou dušou. Oslovila ju, moderovala v Zlatej uličke akcie.
Soňa vzala mikrofón do ruky počas festivalu Jasenica aj Prvé rozsvecovanie vianočného stromčeka. Počas prvej akcie spoznala gitaristu Martina Maceja. „Ukázalo sa, že je talent a vie veľmi rýchlo tvoriť melódie. No a ja rýchlo tvorím texty, tak som mu jeden poslala,“ povedala s úsmevom a dodala: „Podľa mňa sme vytvorili niečo vlastné, čo si budeme môcť spievať. Možno na nahrávanie prizveme aj nejaký zbor. Pieseň by sme chceli časom nahrať a spraviť k nej videoklip.“
Vianočná pieseň Zlatej uličky
Na každom mieste a v každom kúte sveta sú veci nezabudnuté.
A objavíš ich v období Vianoc, ostanú s nami dlhšie než na noc.
Ja viem, našli sme ten kúsok sveta, kde nielen stromček dnes sa trblieta.
Svetlá v nás môžu sa do žiary spojiť, v Zlatej uličke všetci sme svoji.
Refrén: Vianoce krásne v uličke Zlatej, stromček aj ľudia sú v krásnom šate.
Duše nám svietia, keď spojiť sa smieme, za ľudskosť a prajnosť vám ďakujeme.
Tak poď úsmevom svietiť, aj keď svetlo zhasne, svet krásny je, len ak vnímaš ho krásne.
Podporme každého, kto z lásky činí a ver mi, že my nie sme, my nie sme iní.
Veď každý obchodík na tomto mieste, plní si poslanie, posolstvo nesie.
O tom, že stvorení boli sme tvoriť, tak túto uličku viac už neobíď.
Ukážka z knihy soni Sun Sajenkovej Tu a teraz živá
ŠŤASTIE Z VTÁČEJ PERSPEKTÍVY
Vždy som si myslela, že tá iskrivá extáza so šteklením v žalúdku a hlavou rotujúcou okolo vlastnej osi je šťastie. Nádych, v ktorom vydýchnete všetko trápenie sveta a smiech predierajúci sa pomedzi škáry v zuboch do roztrasených slov.
Myslela som, že musím tancovať do rytmu búšiaceho srdca a počuť ho tisíckrát zosilnený v reproduktore ušných bubienkov. Že harmónia a úspech sú rodinou dôležitých pojmov a príbuzensky na mňa žmurkajú spoza vyzývavých uličiek ponúkajúcich šance. Mylne som sa domnievala, že keď celá horím nadšením a valcujem samu seba extatickou radosťou ako rozbúrené more, našla som šťastie, súlad a kľúč k ovládnutiu duše. Potom prišlo veľa takých výbuchov, hodných činnej (niekedy až príliš) sopky.
A po nich ako na sínusoide vždy nastúpil nekonečný útlm, pád do prázdnoty a neznáma túžby, prahnutia po veľkých zázrakoch a neschopnosť tešiť sa z darov TU a TERAZ.
Tak som sa naučila, že šťastie je čosi celkom iné. Ukryté v jednoduchosti, pokoji, láske a radosti z prítomného okamihu. Naučila som sa, že to harmonické plynutie podobné riekam v bezpečí zemských korýt znamená rozumieť morským vlnám. Pomaly prúdiť a vnárať sa do hĺbky nekonečna a tajomstva, o ktorom každý z nás dávno vie. Cítiť, že všetko je v absolútnom poriadku a život mi dáva presne to, čo potrebujem pre svoj rast, vývoj, nadobudnutie poznania. Vedieť, že som milovaná, aj keby pri mne práve nikto nestál.
Tajomstvo radosti je v pokojnom srdci, plnom nehranej dobroty a lásky. V schopnosti vidieť zázraky v maličkostiach. A nepýtať sa, čo mi svet dlží, pretože na to človek nikdy nenájde pravdivú odpoveď.
Svet je len miesto, kde môžete cítiť svoju dušu ľahko aj boľavo. Priestor na zážitky a lekcie tak trochu ,,na telo“. Vo svete sa nedá klamať, že ste šťastní alebo vyrovnaní... Pretože ste sa stali obrazom svojho prežívania.
Stretnete tu výnimočných učiteľov aj vzácnych priateľov. Ak máte to šťastie, spoznáte vlastnú hodnotu a vedomosť o tom, že NIKDY NIKTO Vám ju nemôže vziať ani znížiť. A čo je skutočne dôležité – pochopíte, že všetko sa deje skutočne vo Váš prospech. Neuverte ľútosti, vine, strachu... Sú to zlí našepkávači a ešte horší priatelia. Buďte jednoducho iba vďační a vyjadrujte vždy, čo cítite! Existuje totiž slovo omnoho menej riskantné a vrtkavé než to túžobne vyvolávané šťastie. Spokojnosť. Myslím, že to je odpoveď!
Nech na cestách svieti slnko Vám a vietor nech fúka do vlasov
Nech dlžní si nie sme navzájom
Kto pochopil lásku, nie je sám a odolá všetkým otrasom
Aj Boh uňho nájde podnájom
S láskou Soňa Sun Sajenková
