POLTÁR. Rodák z Poltára je v regióne známy hlavne ako folkový spevák, hoci píše rozhlasové hry, pracoval v Slovenskom národnom divadle a je šéfdramaturgom rádia Devín. Porozprávali sme sa s ním o zmene v jeho živote, ktorá ho nasmerovala na cestu hľadania viery. Prebrali sme aj problémy trápiace súčasnú spoločnosť.
Vydávate nový album Pútnik. Aký je po obsahovej stránke?
– Pútnik je už moje siedme CD a ak si niekto píše denník, pre mňa sú to piesne, do ktorých vpisujem svoj život, a tak je to aj v prípade Pútnika. Zachytáva ostatné dva roky môjho života, v ktorých hrá dominantnú úlohu kresťanská viera. Už na predchádzajúcich CD som piesne plne aranžoval, a tak som si vymyslel názov kapely „Pridaná hodnota“, ktorá účinkuje aj na Pútnikovi. Spomeniem bicie nástroje a perkusie, ktoré nahral Julian Ratica, pre mnohých známy ako „Pánko“. No a vokály mi pomáha spievať moja manželka Olinka.
Ako sa stal z revoltujúceho básnika hľadač duchovného pokoja a vyznávač kresťanskej viery?
– Kto hľadá pravdu, hľadá Boha, či mu je to jasné, alebo nie – to povedala filozofka Edita Steinová, ktorú veriaci poznajú ako Svätú Teréziu Benediktu z Kríža a je to veľká pravda. Vždy som pravdu ako pesničkár, ale aj divadelník či novinár hľadal, aj za cenu osobného nasadenia a rizík, ktoré z toho vyplývajú a to mi ostalo dodnes. Akurát som zistil, že za tou svetskou pravdou sa často skrývajú nie čisté úmysly a motívy, ktoré ťa nedokážu ako človeka uspokojiť, a tak jediná Pravda, ktorá dokáže uspokojiť tvoj smäd po zmysle života, je Pravda, ktorá ťa aj tento svet presahuje. Dáva ti vieru, nádej a lásku. Tou Pravdou je pre mňa Ježiš Kristus a kresťanská katolícka viera.
Kedy nastala vo vašom živote zmena životného postoja, alebo bola viera prítomná dávno len ste ju potláčali?
– Vyrastal som bez viery, bez krstu, až moja manželka, vtedy priateľka, sa túžila vydávať v kostole, tak som dva roky pred skončením Vysokej školy začal chodiť na prípravu na prijatie sviatostí a v roku 1998 som ich prijal. Už predtým som mal však pocit, že som stále na ceste, že môj život je zvláštnym putovaním, kde sa tým, čo robím a čomu sa venujem, snažím pochopiť svet okolo seba a odpovedať si na otázku, kto vôbec som. V návale materiálneho a konzumného života na tieto otázky zabúdame a zdajú sa nám byť zbytočné, no až keď sa nám ten materiálny svet, domček postavený z karát rozpadne, ostávate sám, a kruto sám, len s tými otázkami, ktoré predtým prehlušili naháňanie sa za úspechom, slávou či kariérou. Niečo také som zažil a vtedy som pocítil Boží dotyk a uistenie, že niekto ma stvoril pre niečo úplne iné, ako to dočasné a že je to to, pre čo sa to dočasné oplatí aj obetovať a potom objavíš nové piliere, na ktorých je a môže byť tvoj život postavený.
Nezdá sa vám, že názorové rozdiely v spoločnosti silnejú?
– Vždy boli názorové rozdiely, už len v zápase medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, je to duchovný boj, ktorý však musíme vyhrať najmä v sebe samých. Ak chceme zmeniť svet, naozaj platí, že musím zmeniť najprv seba. No a etablovaním sa sociálnych médií sa súboje v názorových rozdieloch stali virtuálnym divadlom, ktorého sme buď svedkami, alebo účastníkmi. Ale ak narážaš na silnejúce názorové rozdiely medzi liberálnou časťou spoločnosti a tou konzervatívnejšou, súhlasím. Je to silnejúci zápas o hodnoty, na ktorých sa má postaviť naša spoločnosť a ľudské životy.
Mám pocit, že rozmachom internetu a sociálnych sietí sa svet nespojil, ale rozdelil. Čo si myslíte o tom vy?
– Všetko má mať svoju mieru. To si myslím aj o používaní internetu a sociálnych sietí, aby sa nestali našim otrokárom. Ak sa používajú na dobré veci a úmysly, kde sa môžu ľudia spájať pre dobrú vec, komunikovať s blížnymi, s ktorými by inak nemohli, je to v poriadku. Pokiaľ sú však používané na mocenskú manipuláciu ľudí, internet a sociálne siete sa stávajú virtuálnou zbraňou a bojišťom, ktorý ľudí rozdeľuje. Mali by sme sa naučiť demaskovať internet a neprijímať informácie ako dané, ale uvedomiť si, že za každou z nich je niekto, kto má nejaký zámer a nenechať sa tak ako ľudia programovať. Akoby ľudia nehľadali spoločnú reč, ale vyžívali sa vzájomnom osočovaní.
Dá sa s tým niečo spraviť?
– Sčasti som odpovedal už v predchádzajúcej otázke. A dá sa s tým niečo spraviť, samozrejme, dá. Stlačiť „off“ tlačítko o učiť sa žiť tu a teraz, pretože aj Božie milosti prichádzajú v prítomnosti situácie, v ktorej sa nachádzame. Uzavretím sa do virtuálneho sveta nám mnohé uniká. Ak sa naučíme efektívne používať toto tlačítko, internet aj sociálne siete sa môžu stať pomocníkom života a nie jeho požieračom.
Pavol Hammel ešte nezaspieval poslednú Čítajte Nenávisť k nepoznanému, konkrétne k imigrantom, silnie, hoci u nás s nimi nemáme žiadne skúsenosti. Myslíte si, že sú naozaj pre Európu hrozbou?
– V kontexte klimatických zmien a ekologických otázok je na mieste otázka, či súčasná Európa a jej materiálna a konzumistická filozofia nie je väčšou hrozbou pre svet a túto planétu ako migrácia, ktorá je vo veľkej miere dôsledkom nezodpovednej globálnej politiky a smerovania civilizácie. Problém vidím aj v tom, že obyčajnému človeku sa často následne nanucuje zodpovednosť za globálne politické pohyby a témy, ktoré ho svojou veľkosťou a mediálnym naliehavým podaním môžu naozaj vystrašiť a z toho potom ťažia opäť politici a najmä populisti. A tak sa vytvára uzavretý kruh iracionálneho strachu zo všetkého. Vzťah k tejto téme začína a končí tam, kde si položíme otázku, čo by sme robili my, keby sme sa ocitli v ohrození života? Nikto z nás neopustí len tak svoj domov, aby odišiel do neznáma s celou rodinou. Ale stať sa to môže každému. Druhou otázkou je, či sme schopní už aj teraz vyjsť zo svojho komfortu a pomáhať tým, ktorí našu pomoc potrebujú. Keby sme si osvojili tento postoj lásky a pomoci blížnym, mnohé otázky, ktoré si zo strachu, že stratíme materiálne istoty kladieme dnes, by ani nezazneli. Ďalšou vecou je duchovná či náboženská stránka migrácie, a tu si myslím, že tým, že sa Európa vzdala alebo vzdáva svojich kresťanských koreňov a hodnôt, je veľmi ľahkým hľadáčikom a terčom pre fundamentálnych predstaviteľov iných náboženstiev.
Aké prianie ohľadom smerovania spoločnosti máte? Nejaký odkaz na záver pre našich čitateľov?
– Želám našej spoločnosti veľa pokory, vďaka ktorej si môžeme uvedomiť, ako sa máme dobre, a že namiesto sťažovania sa máme každý deň oveľa viac dôvodov na poďakovanie Bohu za to všetko, čím nás štedro obdarúva. Úprimne všetkým želám Pokoj a Mier. Myslím najmä na vnútorný pokoj, ktorý ponúka Ten, ktorého narodenie v podobe malého Ježiška očakávame každé Vianoce a veríme, že sa narodí aj v nás a že nám prinesie radosť, šťastie a spásu. Mier, vďaka ktorému naše deti nebudú poznať krutosti vojen. Pokoj a Mier, ktoré sú ovocím postoja lásky k blížnemu a cez Božiu lásku aj lásky k sebe.
