LUČENEC. Prvú decembrovú nedeľu sa v rámci avizovaného posledného turné s kapelou Prúdy zastavil Pavol Hammel v Lučeneckom kine Apollo. Spevák 7. decembra oslávil sedemdesiate narodeniny. V zákulisí po koncerte nám porozprával so zdravou dávkou irónie pár zaujímavostí.
Po vašom predvedenom výkone, za ktorý vám patrí obdiv ma napadá, či skutočne ide o vaše posledné turné?
– No posledné viem, je to veľmi zaužívané. Je posledné s Prúdmi. Keď nás opustil neočakávane Fedor Frešo, kto by to považoval za Prúdy. Aj Fero Griglák je už z druhej garnitúry. Zakladajúce Prúdy boli tí čo sú vyfotení na platni Zvonťe, zvonky. Určite keď to bude fungovať, ako teraz ,môžeme hrať. Ja ešte budem vystupovať, ak aj s nejakou kapelou. Ja som Prúd.
Turné je pripomienkou na vašich spoluhráčov Mariána Vargu a Fedora Freša. Spomínate si na prvé stretnutie s nimi?
– Varga prišiel už do existujúcej kapely Prúdy asi v 1967. Dotiahol ho z konzervatória Kamil Peteraj keď sme hľadali klaviristu. Prvé nahrávky už boli spolu s ním. Fedor Frešo došiel tiež v tom období. Vtedy sa nenahrávala platňa ako teraz. Nahrávalo sa v štúdiu v rozhlase. Keď sme dostali termín, tak sme tam išli nahrať dve pesničky. O tri mesiace ďalšie štyri. Nahrali sme ich postupne asi 20 a potom sme spravili výber. Bol to veľký zázrak, že to vyšlo. Album vydal pražský Supraphon, prvé slovenské vydavateľstvo Opus vzniklo niekedy až v roku 1971.
Bolo ťažké výjsť s Mariánom Vargom? Sú známe jeho excesy, ktoré tak trochu patria ku géniom.
– Génius je silný výraz. Neviem či sa dá vôbec v hudbe použiť. Veď ani na Stravinského sa nepovie, že bol génius. Treba opatrnejšie s tým narábať. Nepopiera to však Mariánové kvality, osobitosť, mimoriadny talent virtuoźne majstrovstvo a proste všetko. Aranžérsku pečať vtlačil Prúdom on. Ja som s ním vychádzal dobre. Keď sme sa aj hudobne rozišli, občas sme sa stretli na nejakom hudobnom projekte a bolo to dobré. Či už Na II. programe sna, Zelená pošta, Labutie piesne či „zabudnutá“ platňa Všetko je inak. Ale každý si robil svoju hudbu a na prospech veci, nie?
Áno, myslím si, že tým získal slovenská hudba viac.Turné je usporiadané v rámci vydania albumu Prúdov - the best of. Nejde o bežný výberový album. Všetky skladby sú na ňom nahraté nanovo. Z dôvodu?
– Dôvody sú dva. Chceli sme to nahrať dobre, čo sa týka technickej kvality. Doviedlo nás k tomu aj to, že by sme museli zaplatiť za pôvodné vydavateľské práva, tak aj nový vydavateľ povedal, poďme ich radšej nahrať odznovu. Starí vydavatelia už potom nemajú na nové nahrávky dosah. Prozaický dôvod. Pridali sme aj jednu novú skladbu s Ferom Griglákom na text Borisa Filana „Víno,spev a ženy“. Ja som pred niekoľkými rokmi mal v úmysle vydať nový album Prúdov,ale Fero Griglák mal len jednu skladbu, Marian Varga žiadnu tak sme to nechali tak. Posledným albumom zostali Prúdy 1999.
Hammel ukázal, prečo je považovaný za legendu Čítajte Záverečný koncert turné obohatí aj Gábor Presser. Vy ste plánovali začiatkom osemdesiatych rokov spoločný album, že? Neplánujete túto spoluprácu uskutočniť?
– Áno vznikla pieseň Túlavý psík, je taká pilotná a pri tej zostalo. Vtedy Gábor Presser mal zmluvu tuším s EMI a nedovolili mu aby nahrával pre Opus. Bolo to o predbežných plánoch, ale zostala po nich aspoň jedna pekná pesnička. O ďalšej spolupráci už neuvažujeme.
Piesne Učiteľka tanca, alebo Medulienka sú poznávacím znamením pri vyslovení slova Hammel. Neotravujú vás už?
– Nie. Teším sa z toho. Prajem každému, aby po 50. rokoch na neho kričali: „Medulienka je tu.“ Trochu ma mrzí, že 80 percent slovákov si pamätá len tieto piesne a nepoznajú mojích ďalších 280 pesničiek. Učiteľka tanca bola napísaná aj s piesňou Mladosť pôvodne do filmu. Bol som na vojenskej prezenčnej službe a nemal som dosť piesní prichystaných na nový album a tak pri jeho nahrávaní som si na ne spomenul. „Utiekol“ som na víkend z kasární a sme to nahrali. Pri Učiteľke je cítiť, že sme v dobrej nálade.
Máte pieseň Až dospievam poslednú kde sa spieva, že oholím si fúzy prišiel ten čas?
– Neviem. Spievam napríklad aj pieseň Keď odchádza kapela a tú sme nahrali na prvú platňu Zvoňte zvonky. Tieto texty netreba brať doslovne.
Ako vznikajú vaše texty. Píšu ich hlavne Boris Filan a Kamil Peteraj. Predkladáte im nejakú ideu najskôr?
– Od začiatku som si dal na textoch záležať. Mal som štastie na skvelých spolupracovníkov. Preto robím všetko na texty. Aby mali zmysel a boli kvalitné. Bavím sa s nimi o živote. Nesedíme nad textami. Peteraj je poetickejší, Filan viac píše o živote. Obidve polohy mi vyhovujú. Keď je báseň hotová, zhudobním ju a keď treba aj niečo upravíme.
Rodina čo vraví na takéto turné? Nepovedia, seď už doma konečne?
– Nie, oni sa tešia keď ja sa teším z toho. Len sa obávajú či to vydržím.
No pôsobíte veľmi dobre na svoj vek. Aj koncertom ste dokázali, že ste v obdivuhodnej forme. Ako ste to dokázali? Viedli ste menej „rockerský“ život?
– Ani by som nepovedal. Ale začal som sa venovať mojej telesnej schránke, že som upravil stravu. Tenis hrávam pravidelne. Je to asi aj nejakou priaznivou konšteláciou. Ale keď máme za sebou štyri koncerty rade, tak už to cítim. Potom máme dva dni pauzu.
Myslíte, že ešte vydáte nejaký album?
– Nemám to zatiaľ v pláne. Uvidíme ako to všetko pôjde. Ja už sa nikam neponáhľam. Možno ...
