LUČENEC. Devätnásťročná Lučenčanka sa ešte v októbri predstavila na majstrovstvách sveta v pretláčaní rukou, kde si v drese slovenskej reprezentácie dokázala vybojovať striebornú medailu a titul vicemajsterky sveta.
Martina miestenku do reprezentácie získala ziskom zlata na tohtoročnom národnom šampionáte. V slovenskom drese si najprv ukoristila bronzovú medailu na majstrovstvách Európy. Dobrú formu potom potvrdila v Turecku na MS, kde zabojovala medzi juniorkami do 21 rokov v kategórii do 55 kg.
„Na šampionáte sa postupovalo elimináciou. Z turnaja vypadol každý, kto zaznamenal dve prehry. Nepočítala som s nejakým dobrým umiestnením, keďže deň predtým ma trápili žalúdočné ťažkosti a bola som vysilená. Na druhej strane som bola uvoľnená, odovzdaná a necítila som stres, čo mi napokon pomohlo. Ani som si neuvedomila a odrazu ma čakal boj o medailu,“ opísala svoju účasť na MS v Turecku študentka Univerzity Komenského, ktorú nečakaný úspech potešil o to viac.
„Rozplakala som sa už v momente, keď som mala istú medailovú pozíciu. Vystískala som trénera aj svojho priateľa. Len ťažko sa dá opísať radosť, ktorú som vtedy cítila.“
Bronz získala dva mesiace po šampionáte
Martina si titul vicemajsterky sveta postavila na najvyššiu priečku, hoci svoju vitrínu má plnú vzácnych pohárov a medailí. K tým najcennejším patria dve bronzové medaily z ME a viacero prvenstiev zo svetových pohárov. Kuriozitou je, že vlaňajší európsky bronz získala až dva mesiace po súťaži.
FC Thorma zdolal Mladé Pušky, Matyas RS nestačil na Galaxy Čítajte „Jednu Rusku prichytili pri dopingu, takže som sa zo štvrtého miesta posunula na tretie,“ vysvetlila Lučenčanka. Reprezentačný dres si obliekla aj v roku 2017. Vtedy na majstrovstvách sveta obsadila za zápasy ľavou a pravou rukou dve šieste miesta, čím nenaplnila očakávania. Zaváhanie však napravila tento rok na domácej, európskej a aj svetovej úrovni.
Miluje víťazstvá, skončiť neplánuje
Sympatická praváčka s dominantnou ľavačkou začala svoju cestu svetom armwrestlingu iba pred tromi rokmi. Prvé kroky urobila v školskej posilňovni v Ivanke pri Dunaji, kde si ju všimol vedúci tamojšieho armwrestlingového klubu.
„Opýtal sa ma, či by som nechcela skúsiť súťaž stredných škôl. Súhlasila som. Umiestnila som sa na druhom mieste a postúpila na celoslovenské školské majstrovstvá. Tam som, žiaľ, skončila medzi poslednými. Vtedy som s arm-wrestlingom chcela skončiť. Napokon ma ale tréner presvedčil, aby som skúsila ešte jednu súťaž, kde sa mi opäť zadarilo. Od toho momentu som už na armwrestling nezanevrela,“ skonštatovala vicemajsterka sveta z Lučenca.
Basketbalistky AKAPO na víťaznej vlne Čítajte Na otázku, čo ju na tomto športe najviac baví, odpovedala s úsmevom: „To, že vyhrávam.“
Martina však na dosiahnutie víťazstiev musí obetovať kus svojho času tvrdej príprave. Tú najčastejšie absolvuje v posilňovni, kde dáva zabrať každej partii.
„Nielen ruka, ale celé telo musí byť pevné a silné. Okrem silovej prípravy je dôležitá aj technika a psychická odolnosť,“ ozrejmila.
Túži po titule v ženskej kategórii
Armwrestling priniesol Martine nielen kopu úspechov, ale aj priateľa, s ktorým sa zoznámila na súťaži. „Spolu s mojou rodinou mi je najväčšou oporou. Sprevádza ma na všetkých súťažiach a čas trávime aj spoločnými tréningami. Ešte sa mi však nad ním nepodarilo zvíťaziť,“ zažartovala športovkyňa.
Martinu po tohtoročnom úspechu čaká zdolávanie ďalších cieľov. Rada by ovládla juniorskú kategóriu a neskôr by chcela získať najcennejší titul majsterky sveta aj v ženskej kategórii.
„V pretláčaní rukou sa organizujú súťaže, ako napríklad poľský Zloty Tur, ktorý býva náročnejší než svetové majstrovstvá. Účasť a zisk medaily z tejto súťaže sú pre mňa veľkým lákadlom. Najviac si však chcem tento šport naďalej užívať a uvidíme, kam ma to v armwrestlingu zaveje,“ doplnila devätnásťročná Lučenčanka.
