LUČENEC. Písali sme už o nej. Viera Robinson sa vrátila na Slovensko po dvadsiatich rokoch. Návrat pôvodne naplánovala. No rastúci pocit ohrozenia bezpečnosti jej rodiny v Juhoafrickej republike ju zaviedol späť domov. Na Slovensku začína v podstate odznova. Do neznámej krajiny prišli aj jej dvaja synovia narodení v Afrike. Postupne ju spoznávajú a snažia sa naučiť pre nich neznámy jazyk. Zaujímalo nás ako vyzerajú Vianoce na juhu Afrického kontinentu s pohľadu ženy, ktorá prišla do "cudzieho sveta".
Príbeh Lučenčanky, ktorá dala zbohom Afrike, je plný dramatických zvratov Čítajte „Vianoce v Afrike boli pre mňa zo začiatku veľmi nezvyčajné - keďže je Juhoafrická Republika(JAR) na opačnej pologuli ako Slovensko. Vianoce sú tam uprostred leta. Teploty dosahujú hocikedy okolo 30-35°C. Dlho mi trvalo zvyknúť si na Vianoce bez snehu a bez vône ihličia. Trávili sme ich v kraťasoch a letných šatách, so zmrzlinou ako dezertom," začala spomínanie Viera Robinson.
Cez Vianoce sú letné prázdniny, 24. decembra vrcholí nákupná horúčka
Školský rok sa tam končí začiatkom decembra a deti majú cez Vianoce mesačné prázdniny. Veľa ľudí práve toto obdobie využíva na dlhšie dovolenky, a trávia Vianoce buď na návšteve u rodičov, alebo u príbuzných v prímorských mestách.
V JAR ako bývalej britskej kolónii prevládajú poväčšine anglické zvyky. Obchody samozrejme chcú predvianočné obdobie využiť do maximálnej miery, a tak sú nákupné strediská nádherne vyzdobené vianočnou tematikou niekedy už aj v polke novembra. Väčšina rodín máva stromčeky ozdobené už od začiatku decembra. Mikuláš sa tam začiatkom decembra neslávi. Vo veľkom sa však prebral ako vianočný maskot americký koncept Santa Klausa so saňami a Rudolfom.
Jednou z pekných tradícií sú podľa Robinson takzvané Koledy pri sviečkach, spievané často amatérskymi alebo školskými chórmi, niekedy na námestiach, v školách, alebo aj v nákupných strediskách. „Tieto chvíle naozaj prinášali čaro Vianoc, keď sa aj unáhlení kupujúci zastavili, a potíšku si vypočuli zopár kolied. Hlavným vianočným sviatkom je 1. sviatok vianočný. Štedrý večer sa tam vôbec neoslavuje. Naopak, na Štedrý večer je v obchodoch najväčší zhon, mnohí na poslednú chvíľu zháňajú ešte darčeky a baliace papiere, a doma sa varí a pečie pre nasledujúci deň." Ani štedrovečerná či polnočná omša nie je veľmi zvykom, kostoly obyčajne majú vianočné omše ráno 25. alebo 26. decembra.
Mladá Slovenka sa niektorých vecí nechcela vzdať ani v cudzine. „Snažila som sa udržať aspoň základ našich slovenských zvykov - náš stromček sa zdobil až na Štedrý deň. Aj keď sme nemali deväť chodové hody, prekrojili sme vždy jabĺčko, dali sme si chlebík s cesnakom aj oblátku s medom a vianočnú šošovicovú polievku, s peniažtekom pod tanierom." V jej domácnosti zneli slovenské a české vianočné koledy a piesne. Slovenské zákusky ale nahradili anglické mince pies (koláčiky plnené vianočnou ovocnou náplňou). Po večeri deti dostali zopár darčekov, z ktorými sa potom zbytok večera hrali. Zbytok Vianoc potom strávili podľa anglických zvykov.
Ráno v Prvý sviatok vianočný sa rodina zíde pri stromčeku, a kým si dospelí navzájom zdieľajú vianočné priania, deti sa vrhnú na darčeky. Hlavné oslavy sú počas sviatočného obeda, ale dá sa povedať že vďaka horúčavám a dovolenkovej nálade je atmosféra veľmi uvoľnená. Väčšina rodín zorganizuje takzvanú „Bring en Braai opekačku", kam každý účastník niečo donesie. Niekto zaobstará mäso alebo klobásy na grilovanie. Ďalší donesie šalát, iný pečivo, alebo tortu či rezy. S juhoafrickým vínom na stole sa nakoniec oslavy pretiahnu až do neskorého večera. Na druhý sviatok vianočný sa hostina opakuje, tentokrát v okruhu priateľov.
Najsmutnejšie a zároveň najkrajšie Vianoce
Viera počas jej prvých Vianoc v Afrike zažívalazároveň úplne protichodné pocity. „Moje najkrajšie aj najsmutnejšie Vianoce boli asi tie prvé po príchode do Afriky, v roku 2001. Najsmutnejšie boli tým, že som nebola obklopená mojou rodinou, ale novou rodinou môjho manžela. Všetko bolo iné, nové, čudné alebo cudzie, a trvalo mi dosť času si na všetky tieto zmeny zvyknúť. Boli ale taktiež najkrajšie tým, že som v rukách držala batoliatko - môj prvý synček sa narodil desať dní pred Vianocami."
Tohtoročné Vianoce strávi doma prvýkrát po 18-tich rokoch. Bude ich s deťmi oslavovať u rodičov, v úzkom rodinnom kruhu. Podľa slovenských tradícií a ich domácich zvykov. Teší sa, že Štedrý večer strávi po dlhej odluke v zahraničí s rodičmi. „Myslím že mnohokrát sa zabúda, že Vianoce nie sú o darčekoch. Mohli by sme sa častejšie pozastaviť a porozmýšľat o pravom zmysle Vianoc. Či sa už oslavuje so Santa Klausom alebo s Ježíškom, alebo ako pohanské oslavy zimného slnovratu, toto obdobie by malo obsahovať osobné reflexie a momenty vďaky, aby sme dosiahli mier v duši." Čitateľom by chcela Viera Robinson zaželať nielen príjemné prežitie Vianočných sviatkov. „Nech im i nový rok 2019 prinesie úspechy a spokojnosť, a hlavne veľa zdravia a lásky. Pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle."
