VEĽKÝ KRTÍŠ. Je to neprehliadnuteľný chalan s výnimočným talentom. Filmy, ktoré režíroval, pobavia aj nútia k zamysleniu. Dominik György z Veľkého Krtíša natočil svoj prvý film keď mal deväť rokov. Dnes je o jedenásť rokov starší a žne úspechy nielen doma, ale aj za hranicami našej krajiny. Škola jeho film dokonca nominovala na študentského Oskara v Amerike. Škrt cez rozpočet však spravil čas. No Nasledujúca zastávka zožala obrovský úspech v tureckom Izmire.
Na začiatku bol Titanic
Keď deväťročný Dominik objavil po návrate rodičov z dovolenky v Taliansku kameru, zaiskrili mu oči. Školák, fascinovaný veľkofilmom Jamesa Camerona Titanic, si doma postavil maketu známej lode. Vzal kameru a pomaly sa ponáral do sveta filmu, o ktorom doposiaľ nič netušil.
„Všetko som robil intuitívne. Zapol kameru, stopol, nespočetnekrát dookola. Snímal som loď z rôznych uhlov a postupne som vydedukoval, ako funguje animácia. Skutočne to bolo spontánne,“ spomína mladý režisér, ktorý má aktuálne na konte štrnásť filmov.
Opantaný Alicou v krajine zázrakov
Pri Titanicu to zďaleka neskončilo. Nasledovala séria krátkych filmov. Dominikovi spolužiaci aj kamaráti z veľkokrtíšskeho sídliska sa zrazu ocitli v úlohách hercov. „Boli to veľké experimenty. Točili sme rôzne etudy aj paródie,“ spomína Dominik s úsmevom.
Ako dvanásťročný so záujmom hltal Alicu v krajine zázrakov. Videl film, prečítal knihy a opäť zapol kameru. „Tiež som sa rozhodol tento film natočiť a napokon sa mi to podarilo. Má dve hodiny a štyri minúty a je to môj prvý celovečerný film. Boli to skvelé dva roky plné natáčania, strihania a špeciálnych efektov,“ priblížil vysokoškolák s tým, že v tom čase to bol pre neho veľkofilm. „Účinkovalo v ňom cez tridsať ľudí, vrátane pedagogičky Silvie Svákusovej, ktorá ma učila na Základnej umeleckej škole.“
Dominikova Alica v krajine zázrakov mala premiéru 20. decembra 2012 vo Veľkom Krtíši. „Rád na to spomínam, pretože to bol magický dátum. Konšpirátori avizovali na druhý deň koniec sveta. Ja som to prežíval v duchu: Dnes si pozrieme Dominikov film a zajtra umrieme,“ schuti sa zasmial úspešný filmár a spomenul výšku vstupného, ktoré vyzbieral. „Bolo to mojich prvých 130 eur na vstupnom. Myslím, že som ich utratil na oblečenie, keďže od malička milujem extravagantnú módu.“
