Piatok, 12. august, 2022 | Meniny má Darina

Klenovské guby pochoval lacný tovar z Ázie

Ján Fotta je jediným gubárom v Klenovci a zrejme aj krajine.

Z vyše troch desiatok gubárov zostal v Klenovci len Ján Fotta.Z vyše troch desiatok gubárov zostal v Klenovci len Ján Fotta. (Zdroj: Marcela Ballová)

KLENOVEC. Hrkotanie kolovrátkov a tkáčskych stavov v klenovských domoch utíchlo. Remeslu a výrobkom, ktoré voľakedy dedinu preslávili, doba už roky nepraje. Kvalitné prírodné produkty vytlačil lacný tovar z ázijských krajín.

V dedine, učupenej pod Klenovským Veprom, predsa len žije zanietenec, ktorý stále živí tradíciu ručného spracovania vlny a spod jeho rúk vychádzajú originálne koberce a guby. Ján Fotta je aktuálne v Klenovci, a možnože aj krajine, jediným gubárom.

V dedine bol najmladším gubárom

Šikovný Klenovčan má aj po rokoch v pamäti časy, keď mu učarovalo remeslo spojené s ovčou vlnou. Do jeho tajov ho zasvätil sused.

SkryťVypnúť reklamu

„S výrobou kobercov a gúb som začínal v roku 1979. Mal som 26 rokov a bol som najmladším gubárom v dedine,“ spomína bývalý zdravotnícky ošetrovateľ.

Čuchračka, česačka, kolovrátok aj tkáčsky stav sa postupne stali jeho spoločníkmi na voľný čas. S každým výrobkom rástla chuť vytvoriť ďalšie. Chlpaté koberce, ako guby mnohí nazývali, boli v tom čase žiadané. Stali sa praktickými aj estetickými doplnkami domácností.

„Propagovalo ich Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), fungovali predajne na Slovensku, dokonca sa vyvážali aj do zahraničia. Len v Klenovci bolo vyše troch desiatok gubárov,“ podotkol Fotta a pripomenul prieskum ÚĽUV-u v roku 1959. Ani vtedy to s gubárstvom nebolo ružové.

Prečítajte si tiež: Bývalý šofér mení korene stromov na skvosty Čítajte 

„Myslím, že vtedy bol len jeden gubár. Žil v Jelšave. Klenovec bol zameraný na súkenníctvo, avšak boli tu stroje, vhodné aj na výrobu vlnených kobercov a gúb. Remesla sa chopili páni Aláč, Brndiar a Bobrovský,“ priblížil zručný dôchodca s tým, že vďaka ÚĽUV-u bol rozvoj gubárstva v Klenovci podporený aj finančne.

SkryťVypnúť reklamu

Slovákov oslovil lacný tovar spoza hraníc

„V 80. rokoch to u nás vyzeralo na obrodu tradičného remesla. Postavila sa veľká hala, čakalo sa na stroje. Napokon z toho zišlo,“ dodal.

Po nežnej revolúcii sa trh smerom ku krajinám, o výrobkoch ktorých dovtedy Slováci ani nechyrovali, otvoril. Lacný tovar ich oslovil viac ako domáca kvalita. Záujem o guby opäť upadol. Ani pokus o jeho oživenie založením sociálneho podniku nevyšiel.

Aj chovatelia oviec, zameraní prevažne na produkciu vlny, to nemali a ani nemajú ružové. Valašky postupne z klenovských pastvín mizli.

Prečítajte si tiež: Šikovnú IT-čkárku inšpirovala aj Alžbetka z Jakubiskovej Perinbaby Čítajte 

„Vôbec sa im nečudujem. Veď kedysi dostávali za kilogram vlny 180 – 220 korún. Teraz je to už len 35 centov za kilo. Keď zaplatia za strihanie oviec, tak chovať sa ich na vlnu skutočne neoplatí,“ dodá Fotta trpko s tým, že veľakrát vlna končí v odpadkoch. No nájdu sa aj takí, ktorí o záchrancovi tradičného remesla vedia a vlnu mu vďačne donesú. „Aj teraz som našiel na dvore vrece s vlnou. Ktosi mi ho prehodil do dvora,“ usmial sa gubár.

SkryťVypnúť reklamu

Najviac času zhltne príprava

Všetko má svoju postupnosť. Aj zrod vlneného koberca či guby si vyžaduje čas.
„Najprv si musím špinavú vlnu pretriediť podľa špinavosti, kvality, farebnosti. Potom ju na dva-tri dni namočím do vody v sudoch. Zbieram si dažďovú,“ priblížil ľudový výrobca s tým, že voda, v ktorej sa „vykúpala“ znečistená vlna, je neskôr vynikajúcim hnojivom.

„Potom ju vystriekam vysokotlakovým čističom a vysuším. Po druhom prebratí, kedy ju zbavím všetkých mechanických nečistôt, ide na ďalšie spracovanie.“

Nie všetky výrobky Jána Fottu majú prírodnú farbu. Mnohé sú pestré, podľa želania zákazníka. „Vlnu farbím vo väčšom sude s horúcou vodou. Keď má približne 70 – 80 stupňov Celzia, pridám farbu a premiešam ju s vlnou. Stabilizátormi sú soľ a ocot. Farby sú kvalitné a trvácne, určené špeciálne na vlnu.“

Potom prídu na rad čuchračka, česačka aj kolovrat, ktorý si Ján vyrobil zo starého šijacieho stroja. Napokon, všetky stroje sú jeho dielom. „Povedal som si, že keď to dokázali naši predkovia, v čase, keď nemali k dispozícii technické vymoženosti, ba ani elektriku, tak to musím zvládnuť aj ja.“

Keď si sadne za tkáčsky stav, práca mu ide pekne od ruky, akoby po pamäti. Vidieť, že ju s láskou robí už roky.

Prečítajte si tiež: Vlnené výrobky bývalej učiteľky lahodia oku, v lete chladia, v zime hrejú Čítajte 

„Príprava je vždy najdlhšia. Koberec utkám pomerne rýchlo. Na meter štvorcový mi treba približne desať hodín. V prípade guby trvá výroba rovnakého rozmeru o päť hodín viac,“ ozrejmil Fotta a opäť si povzdychol pri spomienke na časy, keď gubárstvo v Klenovci prekvitalo.

„Z ÚĽUV-u nám prišla už opratá vlna. Preto proces výroby trval omnoho kratšie. Za mesiac z dediny odišlo aj 500 metrov štvorcových výrobkov. Ročne sme tu dokázali spracovať 5 – 7 ton ovčej vlny.“

Ľudí zaujímajú gubane

ÚĽUV má stále záujem o tieto výrobky. Prostredníctvom neho sa aj tradičná krása spod rúk Klenovčana dostáva k záujemcom. Jána Fottu oslovujú zákazníci aj priamo. Tí, čo poznajú gubársku minulosť dediny, hľadajú kontakt na obecnom úrade. Aktuálne ich zaujímajú najmä gubane, teda tradičné kabáty.

„Kedysi nechýbali žiadnemu gazdovi, valachovi či pastierovi. Gubane v lete chladili, v zime hriali. Tiež vynikajúco chránili pred nepriaznivým počasím. No a v poslednom čase sa o ne zaujíma čoraz viac ľudí, čo ma, samozrejme, teší,“ povedal Fotta.

Je rád, že aj dnes sa nájdu takí, čo by si chceli výrobu kobercov a gúb vyskúšať. Upozorňuje však, že za dve – tri hodiny sa tomuto remeslu nedá naučiť.

„Ideálne by bolo zorganizovať aspoň trojdňové kurzy. Záujemcovia o ne sú. Hádam aj na dva turnusy by ich bolo. Aj to môže pomôcť k zachovaniu tohto pekného remesla,“ podotkol gubár, ktorý má dvoch vnukov. Deväťročného v Nitre, trojročného v Lučenci. „Hádam sa to aj im zapáči. Starší už dnes javí záujem,“ zakončil Fotta.

Najčítanejšie na My Novohrad

Inzercia - Tlačové správy

  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  3. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  7. Prehľad a automatizácia
  8. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  2. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  3. Z vývoja paliva pre Formulu 1 ťažia aj bežní vodiči
  4. Trenčín potrebuje nový impulz!
  5. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  6. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  7. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  8. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 14 295
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 10 609
  3. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 9 556
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 600
  5. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 6 982
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 4 859
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 3 447
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 030

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Igor, poď už dole!
  2. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov?
  3. Ján Škerko: Sulík alebo Matovič? Kto to myslí so Slovenskom dobre a kto nie
  4. Marian Nanias: Jadrová energia – Olivia Newton-John - úžasná umelkyňa – úžasná rodina.
  5. Júlia Piraňa Mikolášiková: Herečka Karin Haydu nespáchala poisťovací podvod. Prokurátorka rozhodla po viac ako deviatich rokov
  6. Ján Šeďo: Okrem vlády nás dobehla aj iná pohroma - Covid a nepára sa s nami.
  7. Štefan Vidlár: Kutya Lajos
  8. Věra Tepličková: Na Bôriku zasa nič alebo Kto to dlhšie vydrží: Sulík alebo Matovič?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 539
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 14 213
  3. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 10 048
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 963
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 794
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 8 484
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 637
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 362
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Budova Novohradskej knižnice sa v rámci dvoch etáp dočká vynovenej fasády.

Stane sa tak v dvoch etapách.


7 h
Jeden z úsekov cesty medzi Svidníkom a Mičakovcami.

Trasa medzi Rimavskou Sobotou a Tornaľou sa tak predĺži o takmer 20 kilometrov.


TASR 8 h
Sklársky majster Dušan Garaj a jeho pomocníci pri peci v Dolnej Bzovej.

Predvedú ju novohradskí sklári. Podujatie ponúkne aj ďalšie sprievodné akcie.


TASR 8 h
V okrese Rimavská Sobota sa rekonštruujú ďalšie cesty, ktoré vracajú život do jeho obcí.

Sú medzi nimi aj úseky, ktoré vytypovali župní poslanci za tento okres.


11. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jeden muž sa pobytu za mrežami vyhýba už 14 rokov.


11. aug

Väčšina hľadaných sa skrýva, pretože na nich bol vydaný príkaz na zatknutie.


11. aug

Na Horehroní ožívajú švajčiarske električky.


10. aug

Každá jedna obložená misa je originál.


11. aug

Blogy SME

  1. Tupou Ceruzou: Igor, poď už dole!
  2. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov?
  3. Ján Škerko: Sulík alebo Matovič? Kto to myslí so Slovenskom dobre a kto nie
  4. Marian Nanias: Jadrová energia – Olivia Newton-John - úžasná umelkyňa – úžasná rodina.
  5. Júlia Piraňa Mikolášiková: Herečka Karin Haydu nespáchala poisťovací podvod. Prokurátorka rozhodla po viac ako deviatich rokov
  6. Ján Šeďo: Okrem vlády nás dobehla aj iná pohroma - Covid a nepára sa s nami.
  7. Štefan Vidlár: Kutya Lajos
  8. Věra Tepličková: Na Bôriku zasa nič alebo Kto to dlhšie vydrží: Sulík alebo Matovič?
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 129 539
  2. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 14 213
  3. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 10 048
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 9 963
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 794
  6. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 8 484
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 637
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 362
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu