LUČENEC. Zborník zo stretnutia priateľov regionálnej histórie v Hradišti každoročne prinesie v textoch od rôznych prispievateľov mnoho zabudnutých udalostí z histórie nášho regiónu. S jeho zostavovateľom Mišom Šestákom sme sa dohodli, že našim čitateľom útržky niektorých priblížime.
Tretí v poradí prinášame študentský príspevok od Adama Spodniaka Padlé dominanty Lučenca. Nejde o jeho prepis, ale o skrátenú podobu s citáciami z pôvodného textu. Autor v ňom opisuje kaštiele, ktoré sa pôvodne nachádzali mimo mesta, no to ich postupne pohltilo. V prípade väčšieho záujmu odporúčame navštíviť plánované besedy, kde sa budú zborníky rozdávať. O ich termínoch budeme informovať.
„V Novohrade nájdeme desiatky kaštieľov a kúrií. Smutným faktom je, že väčšina z nich je v zlom stave, chátra a nemá žiadne využitie. Tak je to aj s kaštieľmi v Lučenci, ktoré kedysi boli sídlami šľachticov. Dnes na ich miestach vidíme často iba zrútené zarastené budovy v schátranom stave, ktoré dennodenne obchádzame bez toho, aby sme si uvedomovali ich historickú hodnotu,“ píše na úvod Spodniak.
Vojnová rabovačka
Szilassyho kaštieľ patril významnému a vplyvného šľachtickému rodu rovnakého mena. Ich prítomnosť sa v našom regióne datuje približne od polovice 15. storočia. V roku 1477 dostali darom od Mateja Korvína vtedajšie samostatné mestečko Tuhár, ktoré sa až v roku 1891 pripojilo k Lučenci. Predstavitelia rodu sa významne zaslúžili o rozvoj dnešného okresného mesta a zastávali tiež množstvo dôležitých verejných, cirkevných a politických funkcií nielen v rámci neho. Môžeme spomenúť multifunkcionára Jozefa Szilassyho st. (1755 – 1836), ktorý bol novohradským slúžnym, hlavným notárom, sudcom sedemčlenného najvyššieho súdu, strážcom koruny, hlavným županom Zemplínskej a Turnianskej župy a zároveň aj zakladateľom peštianskej kalvínskej cirkvi.
Most, ktorý spájal aj rozdeľoval Čítajte 
