HNÚŠŤA. Petrivaldského vila je už roky boľavým miestom Hnúšte. Národnú kultúrnu pamiatku chcelo mesto už viackrát obnoviť, no s projektmi neuspelo.
Historická stavba bola istý čas na predaj.
V roku 2014 sa zdalo, že jej spasiteľom bude firma z Rimavskej Soboty. Zámer, podľa ktorého chcel podnikateľ z vily urobiť zábavné centrum s automatmi, šípkami a neskôr aj bowlingovou dráhou, však v mestskom parlamente nenašiel podporu.
V ten istý rok samospráva Petrivaldského vilu vyhlásila za prebytočný majetok.
Bola ponúknutá štátu s tým, že ak o ňu nemá záujem, ponúkne ju mesto vo verejnej súťaži. Získať ju mal záujemca, ktorý za ňu zaplatí minimálne 14 103 eur. Ten však neprišiel.
„Aktuálne je vypracovaný projekt týkajúci sa obnovy historickej budovy. Autorom je lučenecký architekt Ivan Siláči,“ vyjadril sa Roman Lebeda, primátor Hnúšte s tým, že v prednej časti zrekonštruovanej vile by malo byť sídlo turisticko – informačného centra a v zadnej sa uvažuje o múzeu priemyslu.
V hornej izbe bude pravdepodobne miesto, určené pamiatke miestnych dejateľov.
Záchrana v hodine dvanástej
Fakt, že vila je v havarijnom stave a jej záchrana príde doslova v hodine dvanástej, potvrdil aj architekt Ivan Siláči.
„Dlhšiu dobu je nevyužívaná a doslova máme pár rokov na to, aby sme ju vôbec zachránili. Zaujímavým paradoxom je, že aj napriek mimoriadne kvalitným remeselným detailom je konštrukčne riešená veľmi nešťastne. Pravdepodobne bola v minulosti len pristavaná k vedľajšiemu objektu, s ktorým má dnes spoločnú stenu,“ ozrejmil Siláči a zdôraznil, že stena susedného domu na poschodí je dokonca tvorená len drevenou zástenou.
„To prispelo k postupnej degradácii vily zo strany susedného domu. Murivo z nepálenej tehly bolo podmáčané, nosný preklad sa posunul. Preto je na fasáde viditeľná veľká prasklina, ktorá sa tiahne naprieč celým objektom. Tento stav sme však schopní návrhom riešiť. Stavba si však určite bude vyžadovať veľké investície,“ zdôraznil architekt. Tiež pripomenul, že musia byť navrhnuté riešenia, vďaka ktorým bude vila od susedného domu staticky nezávislá. „Postavíme nový nosný múr.“
Metodický princíp obnovy vychádza z architektonicko – historického a umelecko – historického výskumu, spracovaného architektmi Andrejom Botekom a Pavlom Paulínym, ktorý sa realizoval vlani od augusta do novembra.
„Vilu navrhujeme obnoviť do pôvodného stavu, s čiastkovou rekonštrukciou neskorších zásahov. Podľa možností chceme čo najviac zachovať pôvodne dochované prvky. Tie navrhujeme umelecko – remeselne obnoviť, prípadne reštaurovať. Ak bude ich technický stav zlý, navrhnú sa ich kópie. Týka sa to najmä okien a štukových výzdob interiéru,“ priblížil Siláči. V projekte sa ráta aj s obnovou maliarskej výzdoby interiéru.
Prácam bude predchádzať reštaurátorský výskum, ktorý určí, akým spôsobom citlivo obnovovať interiérne aj exteriérne prvky. „Tento výskum bude realizovať Miroslav Janšto,“ podotkol architekt.
Necitlivá prístavba
Pohľad na Petrivaldského vilu nie je aktuálne vábivý. Cenný kus histórie špatí aj prístavba, ktorá absolútne nekorešponduje s pôvodnou stavbou.
„O prístavbe sa zmieňujú aj výskumy. Síce by bolo možné ju odstrániť, no z prevádzkového hľadiska by to objektu nepomohlo. V pôvodnej časti totiž nevieme realizovať hygienické zázemie objektu, tiež potrebujeme priestory aj pre samotnú činnosť informačného centra,“ ozrejmil architekt.
Búrať sa teda nebude a rekonštrukcia čaká celý objekt. „Naším zámerom a aj podmienkou pamiatkovej obnovy je vyznenie tejto časti vily v kontraste s pôvodnou vilou. Nemôže však pôsobiť rušivo. Musí prirodzene ustúpiť a nechať vyznieť hlavnú – historickú časť Petrivaldského vily.
Do rekonštrukcie majú čo povedať aj pamiatkari, keďže stavba je národnou kultúrnou pamiatkou.
„Tento fakt znamenal v niektorých momentoch zložité postupy. No jedine tie môžu napomôcť tomu, aby bola vila skutočne obnovená vhodne a odborne,“ povedal Siláči a vyzdvihol dobrú spoluprácu s pamiatkový úradom.
„Prichádzajú odtiaľ výborné postrehy, podnety a námety pre celkové riešenie objektu. Ako som spomenul, tak architektonicko – historický a umelecko – historický výskum máme schválený odbornou metodickou komisiou, ktorá na sklonku uplynulého roka zasadala v Bratislave. Po získaní jej kladného stanoviska opäť predkladáme dokumenty pamiatkarom, ktorí odsúhlasia metodiku obnovy.“
Dobrý krok
Snahu hnúšťanskej samosprávy zachrániť Petrivaldského vilu vníma Siláči ako dobrý krok. Tvrdí, že v meste, v ktorom sa pôvodné objekty takmer nezachovali, je to dôležité. Návrh na jej využitie rovnako považuje za dobrý.
„Rozhodnutie zriadiť vo vile turisticko – informačné centrum je logické. Našim zámerom je, aby vnútorné priestory centra boli špecifické a zaujímavé práve tým, že sa nachádzajú v budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou,“ podotkol architekt.
Pripomenul, že samotný projekt pre stavebné povolenie na rekonštrukciu vily spracúva kolektív, vrátane odborníkov pre jednotlivé časti – architektúru, statické zabezpečenie objektu, elektriku, rozvodov vody, odkanalizovanie objektu a podobne. „Návrh rekonštrukcie zastrešuje autorizovaný architekt Branislav Pavlo,“ zakončil Siláči.
Neoklasicistická Petrivaldského vila má dve podlažia. Jej pôdorys je zložitý, s kruhovým nárožným rondelom s balkónom na poschodí aj dvojpodlažným rizalitom. Bola postavená v období rokov 1910 – 1920. Priečelie je obložené piešťanskou pálenou signovanou tehlou. Podnikateľ Petrivaldský mal kedysi v jej zadnom trakte sódovkáreň.
Primátor Roman Lebeda potvrdil, že mesto sa opäť pokúsi získať peniaze na obnovu vily z rôznych grantov.
