LUČENEC/BRATISLAVA. Bratislava Hot Serenaders (BHS) je orchester hrajúci hudbu čias, keď František Krištof Veselý bol hviezdou typu Karla Gotta. Pri príležitosti koncertu v lučeneckom kine Apollo sme vyspovedali Soňu Jeseničovú, členku ženského vokálneho tria Serenaders Sisters, ktoré je jeho nedeliteľnou súčasťou. Soňa je rodáčka z Lučenca, momentálne žijúca v Bratislave. Zaujímalo nás aká cesta viedla mladú ženu až k účinkovaniu v známom orchestri. Podľa rozsahu jej odpovedí je viditeľné, že vzťah k hudbe je pre ňu kľúčový.
Aké sú vaše hudobné začiatky? Kedy u vás vypukla láska k hudbe? Cítite jej šírenie ako svoje poslanie?
O prvých prejavoch mojej náklonnosti k hudbe som sa dozvedela od rodičov a od starých rodičov. Moja pamäť do takého útleho detstva nesiaha. Hudba je mojou celoživotnou spoločníčkou. Vnímam ju ako svoju súčasť a neviem si predstaviť, že by to bolo inak. Dokáže človeka v mnohých smeroch obohatiť, zušľachtiť, pomáhať mu prekonať ťažké chvíle a tie krásne urobiť ešte krajšími. Myslím si, že je mojím poslaním sprostredkovať ľuďom zážitok tohto poznania.
Kedy ste odišla z Lučenca ? Kam viedli vaše kroky? Kde momentálne pracujete?
Po absolvovaní lučeneckého gymnázia som v roku 2008 odišla študovať do Nitry. Bol to moment, kedy som sa musela aj napriek vidine neistej budúcnosti konfrontovať s faktom, že moja láska k hudbe je románikom na celý život, a že akýkoľvek odpor z mojej strany by bol zbytočný. Kapitulovala som a prihlásila som sa na študijný program so záhadným názvom Integratívne štúdiá hudby, pretože umožňoval dynamický výber ďalšieho profesijného smerovania. Po jeho absolvovaní som vyštudovala Muzikológiu na Univerzite Komenského. Bratislava sa stala mojím novým domovom už aj čase, keď som začala opätovne pôsobiť na nitrianskej Katedre hudby.
Peter Janků je večným pútnikom Čítajte Ako ste sa dostala do BHS? Odkedy v ňom pôsobíte?
S orchestrom Bratislava Hot Serenaders som po prvý raz stála na javisku na vianočnom koncerte v decembri 2015. Predchádzal mu konkurz, na ktorý ma pozvala moja terajšia spevácka „sestra“ Kika Uhlíková. Spoznali sme sa v Nitre. Obe sme sa pohybovali v tamojších muzikantských kruhoch ako huslistky. Mimochodom, tomuto remeslu ma priučili učitelia lučeneckej ZUŠ-ky, predovšetkým pán učiteľ „Tomi“ Demecs. Neskôr chlapci z lučeneckej country kapely LCB. A to je zaujímavé. Pri orchestri Bratislava Hot Serenaders sa už vystriedalo niekoľko „generácií“ ženských speváckych trií, a pokiaľ viem, mnohé z dievčat vedeli zároveň hrať na husliach. Možno je to tým, že ako hra na husliach, tak aj spev rafinovaných harmónií vyžaduje „dobré uši“ a to možno aj viac než „zlato v hrdle“. Ale to už konšpirujem. Možno je to náhoda.
Keby ste chcela niekomu stručne predstaviť orchester, čo by ste povedala?
Ide o 15-členný orchester, ktorý spolu s dvoma spevákmi tzv. croonermi a speváckym triom Serenaders Sisters interpretuje hudbu predswingovej éry dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia. V jeho širokom repertoári nájdeme skladby tzv. hot-jazzového žánru, ktorý necháva zväčša v inštrumentálnom predvedení vyniknúť technickú brilantnosť hráčov orchestra, ale aj skladby tanečné, operetné, ktorým panujú krásne nadčasové spevné melódie. Väčšina skladieb je amerického a slovenského pôvodu, ale nájdu sa aj kusy anglickej, českej, či dokonca francúzskej, ruskej, a ak sa nemýlim, tak aj maďarskej proveniencie. Orchester hrá podľa aranžmánov nadobudnutých prepisovaním autentických starých nahrávok do orchestrálnych partov štýlom nota po note. A to doslova. Tomuto mimoriadne prácnemu kumštu sa venuje kapelník Juraj Bartoš, gitarista Riško Fičor, ale sporadicky tuším aj ďalší členovia orchestra.
Program drvivej väčšiny koncertov vzniká obvykle priamo na pódiu pod kuratelou už spomenutého fenomenálneho kapelníka, trubkára a aranžéra Juraja Bartoša, ktorý, okrem toho, že dokáže výborne odhadnúť náladu a vkus publika, je aj mimoriadne duchaplným konferencierom. To som už ale, myslím, prekročila hranice stručnosti. V praxi sa obvykle každý chytí na vetu „Vieš, to je ten orchester, s ktorým z času na čas spieva aj pán Milan Lasica.“ Potom zanôtim „Jaj Zuzka, Zuzička“ a každý je hneď v obraze. Aha, a prečo to robíme? Pre radosť z hudby, z hry, a pre potešenie z radosti iných.
Znie váš hlas už aj na nejakých nahrávkach BHS, alebo dokonca aj inde?
