SUCHÁŇ/DOLNÁ BZOVÁ. Sú dva. Jeden v lese v miestnej časti Sucháňa, zvanej Zabre, druhý na dvore kamenárskej firmy v Dolnej Bzovej. O jednom sa hovorí, že je hračkou prírody, druhý upravili ruky šikovného majstra. Trúbiace kamene každopádne pútajú pozornosť.
Magnet pre turistov
Približne poldruha metra vysoká skala v Sucháni je najväčšou turistickou atrakciou dediny. Tamojší ľudia ju spájajú s Turkami, ktorí žili na našom území pred vyše štyrmi stovkami rokov. Udajne pomocou nej zvolávali svojich ľudí z rabovačiek. Preto ju kedysi nazývali Tureckou píšťalou. Existuje aj verzia, podľa ktorej zvuk z kameňa varoval domácich pred blížiacimi sa pohanmi.
Či je Trúbiaci kameň skutočne dielom prírody alebo ho na signálny nástroj zmenili ľudské ruky, nevedno.

Podľa miestneho amatérskeho historika Jána Mihaľkina je balvan medzným kameňom, keďže je na ňom číslo a znak označujúce hranicu chotára.
K andezitovej skale, ležiacej na kopčeku, vzdialenom pár kilometrov od obce, smerujú ročne nielen slovenskí turisti, ale aj návštevníci spoza hraníc. Chcú si na kameni, ku ktorému vedie náučný chodník, zatrúbiť. Fúknuť do horného otvoru tak, aby z druhého vyšiel zvuk, však nie je jednoduché.
Netradičný hudobný nástroj
Aj vyše dvojtonový kusisko andezitu z kopca nad Dolnou Bzovou je unikátny. Na netradičný hudobný nástroj sa zmenil pod rukami tamojšieho kamenára Jána Samaša.
„Stačí poriadne fúknuť do otvoru a dolinou sa rozlieha zaujímavý tón, pripomínajúci zvuk alpského rohu,“ povedal šikovný podnikateľ s tým, že v skale sú miesta pre nos, ústa aj ruku. Nechýbajú teda otvory na fúkanie a cifrovanie prstami po balvane.
„Mojim snom je vytvoriť kamenný orchester, teda upraviť viac skál, pričom každá by vydávala iný zvuk. Určite by to bolo zaujímavé,“ vyjadril sa autor originálneho diela.