LUČENEC. Pred vyše štrnástimi rokmi sa životná cesta Eriky Kováčikovej spojila s jej manželom Róbertom. Spoznali sa vďaka práci svojich mám poštárok na zájazde v Španielsku. Ich puto upevnilo manželstvo, ich tri deti, ale aj nečakaná vec. Koža, z ktorej sa dá vyrábať všeličo zaujímavé. Erikin manžel totiž vyrába nože a z výroby puzdier a iných vecí mu zostávali zvyšky koží. Žene, tak ako každej dobrej gazdinej, prišlo ľúto vyhadzovať kúsky rôznej veľkosti. Začala premýšľať, ako ich využiť.
Zužitkovala to, čo sa naučila
Pomohlo jej, že je vyučená krajčírka a asi aj vrodená predstavivosť, s ktorou tvorila prvé veci. Koža mala pre ňu nádhernú vôňu, aj práca s ňou sa jej zdala príjemná, je to tvárny materiál.
Vrcholový manažment vymenila za vlastné domáce výrobky Čítajte 
