TREBEĽOVCE. Vo voľnom čase si berie do ruky malý nožík a pustí sa do svojej záľuby. Nie je to len obyčajné stružlikanie. Hodiny strávené nad drevom pretavuje do verných kópií predmetov, ktoré boli kedysi neodmysliteľnou súčasťou hospodárskych dvorov.
Gazdovstvo Martina Kollárika z Trebeľoviec, časti Láza, sa zmestí na kuchynský stôl. Je totiž miniatúrne. Niektoré náradie nie je väčšie ako zápalková škatuľka.
Šikovný strojár pochádza spod Tatier. Na „dolniakoch“ začal zapúšťať korene iba pred štyrmi rokmi.
„Štyridsať rokov sme s manželkou prežili v Liptovskom Hrádku. Máme radi teplo. Najmä moja polovička. Preto sme sa rozhodli zabývať sa južnejšie,“ povedal zručný dôchodca, ktorý si z Liptova priniesol do Novohradu aj svoju vášeň. Jeho minihospodársky dvor je skutočne obdivuhodný.
Gemer sa pýši európskym, ak nie aj svetovým unikátom Čítajte „Prvý som urobil rebriňák. Ako chlapčisko som sa rád motal okolo otca a práve on zmajstroval takýto drevený voz. Samozrejme, že veľký, funkčný,“ spomína novopečený Novohradčan s tým, že pred predmetmi v gazdovskom dvore vyrezával sošky a vyrábal zvonce.
Ako čas plynul, miniatúrny hospodársky dvor sa rozrastal. Pribudli sane, ďalší voz
