HRADIŠTE. Nateraz ide o posledný diel regionálnej histórie pripravený z príspevkov zo Zborníka vydaného pri príležitosti štvrtého stretnutia priateľov regionálnej histórie. Napísal ho zostavovateľ zborníka Mišo Šesták. Venuje sa v ňom vysťahovalectvu. Ľudia stále migrovali a migrovať budú, vždy v nich bude hlodať pocit, že inde je lepšie. Napriek tomu, že politici začnú z toho ťažiť a strašiť zlými migrantmi aj tých, ktorí sú s najväčšou pravdepodobnosťou potomkovia migrantov, alebo ich majú v rodine. Hoci len na území jedného štátu. Na úsvite minulého storočia mnoho ľudí, nielen z Novohradu, vycestovalo za vidinou lepšieho sveta.
Koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia smerovalo do Spojených štátov amerických veľa imigrantov, medzi nimi aj tisíce ľudí z Novohradu. Vstupnou bránou do nového života bol Ellis (Ellis Island). Je to ostrov s rozlohou 0,24 kilometra štvorcového , rozprestierajúci sa pri ústí rieky Hudson neďaleko New Yorku. V rokoch 1892 až 1954 fungoval ako imigrantská stanica, cez ktorú v tomto období prešlo okolo 12 miliónov prisťahovalcov, údajne asi tri štvrtiny všetkých, ktorí do USA mierili.
Po prehratej bitke sa slávny vojvodca Kutuzov vracal cez Novohrad Čítajte Najviac imigrantov prichádzalo v rokoch 1905 až 1914. Rekordy padli v roku 1907, kedy tu bolo odbavených jeden a štvrť milióna ľudí. Denný rekord predstavoval 11 747 osôb (17. apríla 1907). Neskôr začali počty klesať, najskôr v dôsledku prvej svetovej vojny (1914 – 1918) a potom v roku 1924 po sprísnení amerického imigračného zákona, ktoré de facto ukončilo masové prisťahovalectvo.
Tieto čísla kopírujú aj údaje zo Slovenska, ktoré publikoval Konštantín Čulen v knihe Dejiny Slovákov v Amerike: v roku 1907 emigrovalo vyše 42-tisíc ľudí, v roku 1914 približne 26-ti-síc, v rokoch 1926 a 1927 už len asi 2 400.
