LUČENEC. Čo sa týka šikovnosti, sudičky k nej boli skutočne štedré. Všetky ručné práce jej idú jedna radosť. Evka Kyzúrová, tridsaťštyriročná učiteľka angličtiny na materskej dovolenke, vyšíva, štrikuje, háčkuje a najnovšie aj paličkuje.
Mrzí ju, že tradícia novohradskej paličkovanej čipky upadla do zabudnutia. Dostupné publikácie o tejto ľudovej nádhere sa jej venujú len okrajovo. Preto založila klub Pavúčik. Verí, že spolu s partiou stálych aj nových nadšencov paličkovania opráši jej zašlú slávu.
Evkina mama aj starká vo voľnom čase rady vyšívali a štrikovali. Malé dievčatko ich so záujmom sledovalo a zakrátko všetci s údivom sledovali, ako mu to pekne ide.
Novohrad majú zviditeľniť zlatí uličníci Čítajte „Vyšívať som začala ako štvorročná, o dva roky neskôr som už štrikovala, v desiatich som háčkovala,“ spomína zručná Rapovčanka a s úsmevom podotkne: „Dlhé roky sa ma kamarátky a známi pýtali, že čo vlastne z ručných prác neviem. Moja odpoveď znela, že paličkovať.“
Splnený sen
Sen o paličkovaní sa rodáčke z Veľkého Krtíša začal plniť pred dvoma rokmi. Dozvedela sa o kurze paličkovanej čipky, ktorý prebiehal v lučeneckom Novohradskom osvetovom stredisku.
„Viedla ho Evka Nová, zhodou okolností tiež učiteľka. Veľmi som túžila naučiť sa paličkovať,“ podotkla Evka s tým, že v tom čase bol pre ňu najväčším problémom valec.
„Bez neho to jednoducho nejde, keďže je spolu s paličkami, špendlíkmi a niťami neodmysliteľnou súčasťou výbavy. Avšak v tom čase bol dosť drahý. Je plnený pieskom alebo nahusto natlačenými pilinami. Musí byť skutočné pevný, no na druhej strane sa musia do neho ľahko zapichávať špendlíky, bez ktorých by sme nič neupaličkovali.“
Šikovnosť aj trpezlivosť
Mladá mamička štyroch detí sa k valcu, dokonca aj dvesto dreveným paličkám dostala.
