KOTMANOVÁ. V nenápadnom rodinnom dome, ktorý na prvý pohľad nevytŕča z uličnej zástavby v Kotmanovej žije dvojica mladých ľudí. Aj ona sa zdá možno na prvý pohľad bežná, ale zdanie klame. Rozhodli sa ísť svojou cestou. Veronika Sarvašová z hliny dokáže vytvoriť viacero originálnych vecí. Či už sa jedná o originálne lampy a tienidlá, misy, misky na mydlo, alebo aj hlinené ozdoby na vianočný stromček. V nich možno občas cítiť odkaz predkov, ale hlavne odtlačky jej osobnosti a fantázie. Jej partner Ján Kolčák pre zmenu tvorí popri práci grafika originálnu elektronickú hudbu, ktorá akoby tiež čerpala energiu z vnútra Zeme.

Po piatich rokoch na Prvom súkromnom gymnáziu v Lučenci Veronikine kroky smerovali na Školu úžitkového výtvarníctva do Košíc, kde ešte existoval, dnes už zaniknutý odbor výtvarné spracúvanie keramiky a porcelánu. Po jeho úspešnom absolvovaní sa vrhla na úplne iný smer. Nezobrali ju totiž študovať keramiku na vysokú školu do Bratislavy. Zostala v Košiciach, ale začala študovať britské a americké štúdiá na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. “Bol to masaker. Ten odbor vtedy začínal, zobrali štyridsať študentov, a postupne ich akoby testovali a následne vyraďovali, ja som skončila v druhom ročníku. Odbor ukončilo nakoniec len asi päť študentov. Ale asi to tak malo byť. „Neľutujem, že som tam bola.