MÁLINEC. Pri spomienkach na zatopenú osadu Hámor sa pamätníkom aj po rokoch zarosia oči. Spolu s okolitými lazmi Hrozinovo, Chmeľná a Šťavica musela ustúpiť Málinskej priehrade. Vodné dielo začali stavať 1. apríla 1986.
Život z lazov vyprchal
Spočiatku ľudia pri slovách o jej plánovanej výstavbe len mávli rukou. Nedokázali si predstaviť, že ich domy zrovnajú buldozéry so zemou a gazdovstvá naveky spočinú pod vodou. Aj správy o blížiacom sa vysťahovaní brali na ľahkú váhu.
„Nechcelo sa nám to veriť, no a fakt, že sa dlhé roky od prvých správ o výstavbe priehrady nič nedialo, nás akosi upokojoval,“ spomína 76-ročný Milan Sliacky z Málinca. Pri spomienkach na vysťahovanie a búranie domov v osade sa mu i dnes tisnú slzy do očí.
„Darmo, rodičovskô bolo rodičovskô,“ povie trpko rodák z Hrozinova.
Málinská priehrada otvorila svoje útroby. Jej srdce funguje spoľahlivo (+ FOTO) Čítajte Pracoval v spoločnosti, ktorá vodné dielo stavala. Deň čo deň sledoval, ako z Hámra a okolitých lazov vyprcháva život. Proti domom, zívajúcim prázdnotou, sa postavila ťažká technika.
„Veruže to mnohí niesli ťažko. Niektorí sa dokonca utrápili na smrť. Pre nás, čo sme mali k dedovizni väzby, to bola tvrdá rana, z ktorej sme sa len ťažko spamätávali,“ hovorí senior, ktorý sa z Hrozinova odsťahoval spolu s manželkou a piatimi deťmi do domu, ktorý si kúpili v Málinci.
