DIVÍN. Je jedným z nemých svedkov dávnej minulosti, opradený legendami. Ľuďom, ktorí ho stavali, vraj prácu maril lesný duch. V stavbe mohli pokračovať, až keď do základov zamurovali dieťa.
Po jeho komnatách sa prechádzal Balaša, ktorý dal hradnú kaplnku zbúrať a začal uctievať neznámeho boha. Vraj samotného diabla. Medzi ľuďmi, žijúcimi sa v okolí Lučenca sa šepkalo, že panské sídlo má v moci samotný rohatý, rozhodujúci o živote a smrti.
Hrad Divín je dominantou obce s rovnakým názvom. Napriek tomu, že zub času jeho múry neušetril, je stále magnetom pre návštevníkov regiónu.
Pozrite si jeho virtuálnu rekonštrukciu vo videu, ktoré na youtube zverejnilo OZ Hradiska. Tiež si prečítajte tajomnú, miestami až temnú legendu.
Staré, prachom zapadnuté anály podávajú svedectvo o cynickom svete, ktorý už vtedy pohŕdal básnikmi a klaňal sa iba lesku zlata. Mnísi čanádskeho biskupstva trávili noci v úpenlivých modlitbách. A keď odbila polnoc, bez pohromy ďakovali všemocnému, že démon zla, pán hradu Divín, ich nepoctil svojou čertovskou návštevou.
Potom sa modlili ďalej až do skorého úsvitu. Hradný pán Balaša, tak trocha človek, trocha diabol, však kláštor navštívil na pravé poludnie a mnísi mu zlato dali dobrovoľne...
Z prastarých legiend sa na nás veselo usmieva urodzený pán hradu Divín Imrich Balaša. V neďalekom Lučenci ho inak nevolali ako čert Balaša.
Dionýza našli utopeného v studni
Hrad mal svoj divný príbeh. Jeden z prvých majiteľov hradu bán Šimon sa zaplietol medzi sprisahancov, ktorí hanebným spôsobom zavraždili kráľovnú Gertrúdu. Panovník bez váhania postavil bána Šimona mimo zákon, ostatných odovzdal do rúk kata. V prospech koruny prepadli všetky jeho majetky a tak hrad Divín obsadili kráľovské vojská.
Kráľ Andrej II. hrad a panstvo daroval svojmu dvoranovi Dionýzovi. V dobových listinách sa hrad spomína ako "Castrum Dywyn". Dionýz mal povesť dobráckeho a zmierlivého človeka. Na hrade Divín sa však jeho povaha razom zmenila. Stal sa krutým a zlomyseľným pánom. V jedno ráno ho služobníctvo našlo utopeného v hradnej studni.
Potom na scénu dejín vystupuje kráľ Matej Korvín. Hrad Divín sa stáva majetkom palatína Michala Országha. Na listine je uvedený rok 1467.
Palatín asi po roku sa nevrátil z poľovačky a nikto o ňom už nič nepočul. V krajinskom daňovom súpise sa v roku 1587 ako majiteľ hradu objavuje Melichar Balaša.
Tento Balaša na hrad Divín prišiel z Frankfurtu nad Mohanom a jeho bibliou bola úplne neznáma kniha, ktorá prvý raz v histórii bola vytlačená 4. októbra 1587 v tom istom meste a honosila sa názvom, ktorému nerozumeli ani sčítaní čanadskí mnísi. "História o doktorovi Johannovi Faustovi, znamenitom čarodejníkovi a černokňažníkovi..."
Už tento Balaša sa choval divne. Hradnú kaplnku dal zbúrať. Začal uctievať neznámeho boha, možno samotného diabla. Jeho žoldnieri krátkymi výpadmi znepokojovali okolité turecké hordy.
Fiľakovský turecký beg Hasan sa na Balašu nahneval a roku 1588 zaútočil na divínsky hrad a bez boja a akéhokoľvek odporu ho získal do svojej moci. Na hrade
