LUČENEC/FIĽAKOVO. Už 15. krát sa viac ako v stovke múzeí po celom Slovensku konala Noc múzeí. V našom regióne sa tiež viaceré múzeá pridali k tejto akcii a pripravili pre návštevníkov pestrý program. Z časových dôvodov som žiaľ nazrel len do troch. Ostatným sa ospravedlňujem. A aj tak som sa nechtiac 'pozabudol' v jednom z nich.
Neoplatí sa zdriemnuť v sobotu poobede. Môže sa vám stať ako mne, že sa zobudíte až o pol šiestej a nestihnete tak od začiatku program v Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci. Mestské múzeum je našťastie 'po ceste', tak rýchlo tam. A veru bol najvyšší čas.
Prvýkrát sami občania rozhodnú kam pôjde časť mestského rozpočtu Čítajte Už z ulice bolo počuť, že srbský hudobný hosť Orkestar Kristijana Trajkoviča svojím balkánskym temperamentom otvára o šiestej večer program plný recyklácie, ktorý mal šancu zaujať všetky vekové kategórie. Vyvrcholením úvodu bolo odhalenie erbu mesta vyrobeného v štýle šrotART. Priamo na mieste mohli návštevníci zapichnutím špendlíka do mapy rozhodnúť kam sa dielo presunie. Pri odchode boli na tom približne rovnako tri lokality. Dosť špendlíkov sa sústredilo na zotrvanie diela v Mestskom múzeu, viacero ľudí by ho chcelo vidieť aj na námestí Republiky, alebo pred Mestským úradom. Uvidíme, kde nakoniec nájde zaujímavé dielo svoje miesto.
Že láska k múzeu môže prechádzať aj cez žalúdok dokázali 'múzejné' buchty troch chutí, alebo mäsité občerstvenie. Na chvíľu sa človeku zazdalo, že je na gastrofestivale. Na nádvorí múzea ste ale mohli obdivovať aj improvizované trhovisko z rôznymi lokálnymi výrobkami. Vo vnútri múzea tvorili deti recyklačnou metódou. Vo zváračskom pavilóne si pre zmenu dospelí mohli na chvíľu skúsiť aké je to byť zváračom.
Ďalšie kolo balkánskeho temperamentu spustilo aj jemný dážď z jediného oblaku, ktorý sa nachádzal nad centrom mesta.
Počas prednášky o kompostovaní nastal čas skočiť predsa len do neďalekého Novohradského múzea a galérie. Tam už žiaľ program takmer vrcholil (začínali tu už o 16:00hod.). Pozrel som si aspoň kus prednášky o tajomstvách podzemia na Modrokamenskom hrade od skúseného jaskyniara Františka Radingera, ktorý pútavo odhaľoval aj ďalšie podzemia Novohradu. Aktuálna výstava v múzeu sa venuje 30. výročiu CHKO Cerová vrchovina. Aj program Noci múzeí bol pripravený v spolupráci s jej správou, ktorá pripravila viacero lákadiel nielen pre milovníkov prírody.
Ochranári ale v čase mojej návštevy užboli na odchode. Na budúce sa oplatí prísť na čas. V programe múzejnej noci ešte bola na pláne určite zaujímavá komentovaná prehliadka stálej expozície. Musel som ju však oželieť kvôli plánovanej ceste do Fiľakova.
Balkán, ale nedal pokoj, takže ešte na chvíľu do vedľajšieho múzea dopriať telu energie a hor sa na Fiľakovský hrad. Cestu osvetľoval veľký mesiac, vznášajúci sa nad obzorom.
Medzinárodné sympózium vo vidieckej galérii je raritou Čítajte Vo Fiľakove tiež znela hudba. Z horného nádvoria znelo Škoda lásky v podaní Dychovej hudby Železiarní Podbrezová. Vo veži som stretol primátora mesta ako obdivuje zafíry, ktoré aktuálne pribudli do zbierok hradného múzea v spoločnosti ich objaviteľa. Na najvyššom poschodí bolo najviac ľudí. Obzerali najnovšiu výstavu, ktorá možno niektorých na chvíľu preniesla do čias, keď aj cestovanie do blízkeho Maďarska znamenalo značný stupeň nervozity. A nielen vtedy, keď ste na sebe mali nové rifľe, ktoré ste neuviedli v colnom prehlásení.
Kým som vyliezol z veže, dychovka dohrala a ich miesto zabral tradičný jazz v podaní Traditional Dixie Stompers. Za zvukov ich hudby ešte krátka túra na 'horný hrad' a potom rýchlo do Lučenca na hokejové pivo.
Až v aute, so vzdiaľujúcim sa Fiľakovom za chrbtom prišlo uvedomenie si, že som nezašiel do krytu pod hradných vrchom ani do Vlastivedného múzea, kde som ešte nikdy nebol. Nehovoriac o ďalších lákadlách v Divínskom kaštieli, či na hrade v Modrom Kameni, ktoré som nemal šancu ísť pozrieť. Ešteže je Noc múzeí aj budúci rok. Keď nezadriemem, isto toho stihnem viac.
(UPOZORNENIE: článok vyjadruje názor autora a nie postoj redakcie Novohradských novín)
