RIMAVSKÁ SOBOTA. Portrét evanjelického farára od významného slovenského maliara Petra Michala Bohúňa (1822 – 1879) môžu návštevníci Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote (GMM) vidieť počas júlovej prehliadky stálej expozície. Ako informovala agentúru SITA PR referentka GMM Martina Oštrom Mareková, za posledný rok dielo zreštaurovala Andrea Ševčíková z Bratislavy. Významného maliara, ktorý patril do skupiny štúrovcov a radil sa k významným buditeľom národného života, spája s regiónom Gemer-Malohont jeho štúdium na gymnáziu v Gemerskej Hôrke.
Zreštaurovaný obraz zo zbierok múzea pochádza z obdobia rokov 1850 až 1865 a do
Finále UDVartu v znamení nestarnúceho Lipu a výborného harmonikára Čítajte zbierkového fondu GMM sa dostal z evanjelickej fary v Tisovci. Bohúň v polovici 19. storočia vytvoril niekoľko podobizní evanjelických farárov v rôznych miestach Slovenska. „Dielo je dôležitým historickým dokumentom k téme evanjelickej a. v. cirkvi v Gemeri-Malohonte a umelecko-historicky patrí ku kvalitným dielam portrétnej tvorby polovice 19. storočia,“ uviedla historička umenia GMM Angelika Kolár s tým, že ide o jediné Bohúňovo dielo v zbierkovom fonde rimavskosobotského múzea. Reštaurovanie obrazu od P. M. Bohúňa z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, ktorý je aj hlavným partnerom projektu. Projekt spolufinancoval aj Banskobystrický samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom múzea.
Peter Michal Bohúň sa narodil v oravskej obci Veličná. Vzdelanie nadobudol na gymnáziu v Gemerskej Hôrke, na Evanjelickom lýceu v Levoči a v Kežmarku. Maľbu začal študovať v roku 1843 na Akadémii výtvarných umení v Prahe. Jeho učiteľom bol nemecký maliar Christian Ruben. V rokoch 1851 - 1852 žil Bohúň v Revúcej. V septembri 1854 sa presťahoval do Liptovského Mikuláša, kde takmer 11 rokov vyučoval maľbu na dievčenskej evanjelickej škole. Na jeseň roku 1865 opustil Slovensko a spoločne s rodinou sa usadil v poľskom Haliči, v obci Lipnik pri Białej. Zomrel 20. mája 1879 na zápal pľúc. Vo svojej tvorbe sa venoval predovšetkým portrétu, ale tiež sakrálnej maľbe. Jeho pravdepodobne najznámejším dielom je portrét slovenského národného buditeľa Jána Francisciho Rimavského ako dobrovoľníckeho kapitána.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoju históriu začalo písať 3. septembra 1882 a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického regiónu Gemera a Malohontu. Od roku 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
