RIMAVSKÁ SOBOTA. Fasádu na štíte priečelia historickej budovy v Rimavskej Sobote na Hlavnom námestí 8, v ktorej sídli Knižnica Mateja Hrebendu, zrekonštruoval v júni Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa BBSK Marcela Glevická, financovanie vo výške 3 160 eur bolo poskytnuté z rozpočtu kraja.
V minulom roku kraj investoval 20-tisíc eur do prvej etapy výmeny nefunkčných vykurovacích telies. Naplánovaná je aj druhá etapa s rovnakým objemom financií. „Kraj bude ešte v tomto roku tiež do Zastupiteľstva BBSK navrhovať investície do Knižnice Mateja Hrebendu vo výške viac ako 20-tisíc eur,“ konkretizovala hovorkyňa.
Leto patrí v synagóge súčasnému umeniu Čítajte Budova knižnice pochádza z konca 18. storočia a je národnou kultúrnou pamiatkou. V priestoroch budovy sídlil niekdajší Malohontský dištrikt, neskôr Uhorský kráľovský súd, po ňom tu bola škola na výučbu pôrodných báb. Gemerské stoličné múzeum napokon vystriedalo sídlo miestneho tlačiara Miklósa Rábelyho, ktorého dielne tu sídlili až do polovice 20. storočia.
„Aj nasledujúce desaťročia priniesli mnohé zmeny funkcie tohto mestského paláca, ktorý zaujme najmä svojou secesnou fasádou a viacerými architektonickými prvkami vychádzajúcimi z francúzskeho baroka,“ doplnila Glevická.
V súčasnosti tu pôsobí knižnica ponúkajúca viac ako 87-tisíc kníh, čitáreň so 75 titulmi novín a časopisov a pre najmenších aj Trinástu komnatu plnú leporel, hier a hračiek. Knižnica Mateja Hrebendu pravidelne organizuje besedy so spisovateľmi, pamäťové tréningy a tvorivé dielne.
Banskobystrický samosprávny kraj je okrem rimavskosobotskej knižnice aj zriaďovateľom Hontiansko-novohradskej knižnice A. H. Škultétyho vo Veľkom Krtíši, Knižnice Jána Kollára v Kremnici, Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, Novohradskej knižnice v Lučenci a Verejnej knižnice Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici.
