LUČENEC. Projekty dedín s hŕstkou obyvateľov málokedy uspejú. Samosprávy vynaložia na ich vypracovanie tisícky eur, no veľakrát zbytočne. A tak rezignovali.
„Pripravujú sa o možnosť čerpať eurofondy. Z obcí do tisíc obyvateľov sa do vyhlásených výziev zapojila necelá tretina,“ pripomenula ešte na začiatku mája nelichotivý stav hovorkyňa Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Marcela Glevická.
Konkrétne bolo v tom čase zo 406 obcí do tisíc obyvateľov prihlásených do vyhlásených výziev v rámci programového obdobia 2014 – 2020 len 116. Zhruba z tristo dedín s počtom obyvateľov do 500 sa ich do výziev zapojilo len 40 a z dedín do 100 obyvateľov ani jedna.
Poproč vymiera, má však niečo, čo je pre ľudí z miest magnetom Čítajte Práve malým dedinám sa župa rozhodla podať pomocnú ruku.
„Pomoc prebieha prostredníctvom Sekcie prípravy a implementácie projektov Rozvojovej agentúry BBSK (RA BBSK). Obciam tu pomôžu zorientovať sa v možnostiach, z ktorých výziev môžu čerpať peniaze a na aké projekty. Môžu počítať aj s pomocou pri napísaní projektu, prípadne jeho implementáciou,“ zdôraznila hovorkyňa.
“Je veľa malých dedín, kde projekty robí len starosta plus jeden človek. Veľakrát nemusia zachytiť informáciu a vtedy, keď ju potrebujú mať, je už, ako sa hovorí, po funuse.
„
Projektový manažér Sekcie prípravy a implementácie projektov v RA BBSK Michal Straka potvrdil, že malých obcí je na úrovni 48 percent.
Za ďalší z dôvodov, prečo malé samosprávy peniaze z eurofondov nečerpajú, považuje aj ich nedôveru v inštitúcie, ktoré sa eurofondom venujú. Viacerí totiž nemajú práve najpozitívnejšie skúsenosti z minulosti.
Počet zájemcov je zo dňa na deň vyšší
Podľa župana Jána Luntera nemajú najmenšie dediny zamestnancov ani odborné schopnosti na do, aby podali projekt, ktorý má šancu uspieť.
„Často sú odrezané od možnosti čerpania významných mimorozpočtových zdrojov. Jednou z našich programových priorít bolo, že takýmto samosprávam
