POLICHNO. Približne desať replík tradičných drevených náhrobníkov by malo pribudnúť v areáli Múzea Boženy Slančíkovej-Timravy v dedine Polichno v okrese Lučenec. TASR o tom informovala etnologička Emília Mázorová, ktorá projekt pripravila a je jeho odbornou garantkou.
Sú to evanjelické náhrobníky, ktoré pôvodne vznikli v dobe protestantizmu. Keď sa totiž konfesia delila, tak znakom hrobu u katolíkov sa stal kríž. U evanjelikov to bol však pomník, buď kamenný, alebo drevený, ozrejmila Mázorová.
Uvedené drevené náhrobné dosky sú v regióne Novohrad podľa jej slov zaznamenané približne od roku 1870. Dodala, že sa zrejme vyskytovali aj v skoršej dobe, nezachovali sa však, keďže drevo podlieha rozkladu oveľa rýchlejšie než kameň. Podľa mojich výskumov sa vyrábali približne do roku 1930, potom
táto tradícia zanikla. Pôvodné drevené náhrobníky postupne zhnili a v súčasnosti nenájdete v tejto časti Novohradu ani jediný, podotkla etnologička.
Drevené náhrobníky sa vyrábali z tvrdého dreva, hlavne z dubového. Boli bohato tvarované, z dosák hrubých väčšinou sedem až desať centimetrov. Zvyčajne dosahovali výšku človeka. Ich zdobenie bolo rôzne, bol na nich vyobrazený napríklad strom života, rastliny, motív srdca či prvky ozubenia, ktoré sú podľa etnologičky typické práve pre Polichno. Pri texte využívali tvorcovia hlavne biblickú češtinu a niekedy aj ľudovú poéziu.
V Polichne mali náhrobníky osobitnú podobu
Ako Mázorová ďalej spomenula, drevené náhrobníky boli typické pre viaceré dediny Novohradu, v Polichne však majú výsostne miestnu podobu. Vyprofilovali si svoj osobitý typ, bola to ich identita. Líšia sa napríklad od náhrobníkov v Nedelišti. Boli zakončené akýmsi rozoklaním, akoby hlava náhrobníka bola v tvare ľalie či tulipánu, opísala etnologička s tým, že tieto drevené dosky vlastne vytvorili architektúru miestneho cintorína.
Okrem Mázorovej na projekte spolupracujú dvaja rezbári, Róbert Findra z Málinca a Lukáš Ľalík z Hriňovej, ktorí náhrobníky tvoria. Štvrtým členom tímu je starosta Polichna Pavel Kyseľ, ktorý okrem iného zabezpečil drevo. Pôvodné náhrobníky boli zdokumentované, nikto ich však nezachránil, preto máme len fotografie. Teraz robíme ich repliky a chceme ich umiestniť v areáli Boženy Slančíkovej-Timravy, kde je aj jej rodný dom s múzeom, ozrejmil starosta.
Práce na prvej desiatke náhrobníkov by autori chceli ukončiť do tohtoročnej Pamiatky zosnulých. V prípade získania ďalších financií plánujú do areálu pridať aj ďalšie náhrobníky. Projekt podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
