HORNÉ ZAHORANY. Čoskoro uplynie rok od nešťastnej udalosti v Horných Zahoranoch. Štvorročná Martinka vybrala z pece žeravé uhlíky a vo vedre ich odniesla do druhej izby.

Pod horúcou nádobu sa vznietil koberec a za okamih bola v plameňoch celá izba. Neušetrili ani výbavičku pre ďalší očakávaný prírastok. Dom zahalil hustý dym a hasiči bojovali s ohňom, ktorý sa pomaly šplhal k streche.
Blížili sa Vianoce a sedemčlenná rodina mala k dispozícii len jednu izbu, ktorá sa stala obývačkou, detskou izbou aj spálňou zároveň.
Smutný príbeh rodiny Ľubice Kretovej oslovil ľudí na celom Slovensku a pomohli materiálne aj finančne.
„Ich pomoc si nesmierne vážime. Neviem, ako by sme to bez nej zvládli. Vďaka dobrým ľuďom sme opäť začali normálne žiť, dokonca sa už takmer dva mesiace tešíme z elektriny,“ povedala so slzami v očiach mladá žena, ktorej sa pred štyrmi mesiacmi narodila ďalšia dcérka Lucka.
To, čo je pre väčšinu ľudí samozrejmosťou, si cenia ako najväčší dar.
„Elektrina patrí do života. Deti sa môžu konečne učiť pri svetle, pozerať televízor, máme mikrovlnku aj práčku. Museli sme zaplatiť 1200 eur, ale vďaka dobrodincom sme to zvládli. Najmä deti sa veľmi tešia,“ podotkla matka trinášťročnej Mišky, o dva roky mladšieho Mariánka, sedemročného Janka, štvorročnej Maťky, dvojročnej Janky a najnovšie aj maličkej Lucky. Ich otec Ján pracuje a robí všetko preto, aby netreli biedu. Z 500 – 600 eur, ktoré zarobí, sa však veľmi vyskakovať nedá.
Skromná rodina verí, že raz sa im splní aj sen o vodovode. Nosiť vodu v kupách zo zhruba 300 metrov vzdialenej studne nie je sranda.
„Najmä v zime je to najhoršie. Mrzne, šmýka sa, ruky si veľakrát necítim. Keď chcem prať, musím doniesť tri – štyri kupy. Aj na umývanie a varenie jej treba dosť. Keď raz budeme mať aj vodu, tak potom nám už skutočne nebude nič chýbať,“ zakončila Ľubica.