Keď počujete rozprávať Máriu, aj ústa zabudnete od údivu zatvoriť

„Pred dvadsiatimi rokmi začali moje dcéry účinkovať v dedinskej folklórnej skupine Krôčik. Chodila som im pomáhať obliekať kroje a česať vlasy, pretože k príbelskému kroju patrí zvláštny účes. Neskôr mi vedúci skupiny navrhol, či by som nezačala chodiť do plachtinskej folklórnej skupiny Staričianka. Pamätám sa, že ženy ma medzi seba veľmi nechceli prijať. Bolo to zvláštne, pretože ja som sa narodila v Príbelciach a bývala som vo Veľkom Krtíši a ony naozaj nechceli medzi seba pustiť nikoho cudzieho. Lenže ja som ich vedela zaujať rozprávaním o tom, čo sa stalo nové v dedine, ale aj v domove dôchodcov, kde pracujem. Základom rozprávania sú skutočné ľudské príbehy. Pred desiatimi rokmi sme sa zlúčili s Príbelcami a odvtedy účinkujeme v Bazaličke,“ hovorí Mária Kropáčová.

Do folklóru zasväcuje aj svoju štvorročnú vnučku Miriam, ktorú zaujímajú nielen príbelské zvyky a tradície, ale vraj aj jazyk má podrezaný ako jej babka. Rada si spomína na svoje rozprávačské začiatky.

„Kolega z divadla mi navrhol, či by som neurobila nejaký vstup ľudového rozprávania na Hrušovskej paráde. Všetko má však na svedomí pán Brloš. Mám podobne výrečnú kmotru Máriu Tomaškinovú a tak sme to skúsili spolu. Nečakali sme takú odozvu. A tak sa vlastne začalo moje ľudové rozprávanie. Námety čerpáme zo života ľudí a často navštevujeme najmä tých najstarších. Vďaka Jurajovi Matiašovi, ktorý je zberateľom ľudových pamätí, sme sa dostali tak vysoko. S kmotrou sme už získali nielen okresné a krajské, ale aj celoslovenské prvenstvá a cenu laureát v Hriňovej. Vedúci súťaží nám už s humorom hovoria, že my nebudeme už hovoriť súťažne, aby sme stále nevyhrávali. Veľmi ma teší, že v súbore máme veľa mladých ľudí, čo je dobrým signálom, že ľudové umenie v Príbelciach nevyhynie. A náš kroj je najkrajší, pretože je náš! Jeho bohatá výšivka na košieľkach, nádherné vyzdobené gorale a na krku osmičky sú jedinečné. V Príbelciach sa aj počas sviatkov chodí do kostola vždy v kroji. Dievčatá nosia sukňu, zvanú vrchná maderka. Môže sa nosiť len na veľkonočnú nedeľu, svätodušné sviatky, na hostinovú nedeľu a keď ide mladucha pred oltár na sobáš,“ dodala skvelá ľudová rozprávačka Mária z Príbeliec.