RIMAVSKÁ SOBOTA. Gemer-Malohont je jedným z archeologicky najbohatších, ale zároveň najmenej preskúmaných regiónov Slovenska. Tvrdí to archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.
"Je to o financiách a v prvom rade o odborných kapacitách. Tento región je ďaleko od centier. Mekka slovenskej archeológie je Nitra, ďalšie pracovisko je v Košiciach, a tu sme tak na polceste," vysvetlil Botoš.
Poddimenzovanie odborných kapacít sa podľa neho prejavuje napríklad tým, že na Gemeri bol stále iba jeden archeológ. "Od 70. rokov to bol István B. Kovács, ktorý bol jediným archeológom pre celé toto územie," konkretizoval Botoš.
Dodal, že ako archeológ v súčasnosti nekope tam, kde by chcel, ale na miestach, kde musí - napríklad z dôvodu záchranného výskumu pri rôznych stavbách. Keby si mohol vybrať lokalitu podľa ľubovôle, zvolil by napríklad Hlavné námestie v Rimavskej Sobote.
"Sú tam zaujímavé pivničné priestory, suterény. Chcel by som napríklad preskúmať pivnicu pod knižnicou, teda bývalým župným domom. Zaujímalo by ma, aká je tam situácia, či sú tam nejaké základy starších architektúr, či tam boli stredoveké murované domy, ktoré by tam mali byť," podotkol Botoš. Existuje totiž podľa neho predpoklad, že námestie môže pochádzať z 13. storočia, ale zatiaľ o tom nie je doklad.
Za zaujímavú lokalitu považuje aj turecký vodný hrad v rimavskosobotskej mestskej časti Sobôtka, ktorý bol najsevernejšou osmanskou pevnosťou. "V minulosti tam boli robené len čiastkové výskumy," zakončil Botoš.
Gemer-Malohont sa rozprestiera v juhovýchodnej časti súčasného Banskobystrického samosprávneho kraja a v západnej časti Košického samosprávneho kraja. V 19. a začiatkom 20. storočia toto územie tvorilo Gemersko-malohontskú župu, dnes podstatná väčšina jej území leží v okresoch Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava.
