POLICHNO. Dokopy 12 replík tradičných drevených náhrobníkov pribudlo v areáli Múzea Boženy Slančíkovej-Timravy v Polichne. Podľa slov etnologičky Emílie Mázorovej, ktorá je odbornou garantkou projektu, sú repliky urobené podľa starých fotografií, z ktorých niektoré vyhotovil Karol Plicka.
Rezbárov viedol cit
„Doposiaľ máme vyrobených 12 náhrobníkov, dva ďalšie sa priebežne vyrábajú. Do Pamiatky zosnulých ich chceme dokončiť a naplniť tak podmienky nášho projektu," uviedla Mázorová s tým, že osadené budú pri rodnom dome B. S. Timravy, neďaleko pôvodného cintorína, ktorý bol situovaný poniže kostola.
Spod rúk bývalého železničiara z Podrečian vychádza cifrovaná nádhera Čítajte „Tieto náhrobníky boli podľa jej slov u miestnych evanjelikov dominantné do prvej polovice 20. storočia. Líšili sa od ostatných obcí v regióne, ale jedinečné boli i na Slovensku. Vyrábali ich miestni rezbári, ktorí neboli školení, ale to, čo cítili, vyjadrili svojím jazykom. Zobrazovali vnemy z okolitého prostredia a na prácu
používali len základné náradie sekery, nože a dláta," objasnila etnologička.
Rôzne zdobenie
Drevené náhrobníky sa vyrábali z tvrdého dreva, hlavne z dubového. Boli bohato tvarované, z dosák hrubých väčšinou sedem až desať centimetrov. Zvyčajne dosahovali výšku človeka.
(zdroj: Branislav Caban/TASR)Ich zdobenie bolo rôzne, bol na nich vyobrazený napríklad strom života, rastliny, motív srdca či prvky ozubenia, ktoré sú podľa etnologičky typické práve pre Polichno. Pri texte využívali tvorcovia hlavne biblickú češtinu a niekedy aj ľudovú poéziu.
„Takéto náhrobníky robím prvý raz, keďže sa venujem inej tematike. Výroba jedného závisí od jeho náročnosti a zaberie tri až tri a pol dňa. Najnáročnejšia je príprava, teda zakreslenie," uviedol rezbár Róbert Findra z Málinca.
Okrem neho a Mázorovej na projekte spolupracuje ďalší rezbár Lukáš Ľalík z Hriňovej. Štvrtým členom tímu je starosta Polichna Pavel Kyseľ, ktorý okrem iného zabezpečil drevo.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
