LUČENEC. Nedávno oslávil sedemdesiatku, no aj napriek vyššiemu veku sa ihriska nechce vzdať. Ladislav Peti je rozhodcom Oblastného futbalového zväzu Lučenec už dlhých štyridsať rokov.
Aj jeho príbeh sa začal vo futbalovej šatni v hráčskych kopačkách. V rodnom Jelšovci sa zakladalo mužstvo a Ladislav bol súčasťou kádra. Keď mal tridsať rokov, kamarát mu navrhol, aby sa dali na rozhodovanie.
Adámeková zavesila stolnotenisovú raketu na klinec Čítajte „Kamaráta to prestalo baviť a skončil, ale mňa rozhodovanie od prvej chvíle chytilo. V tých časoch bol arbiter na ihrisku sám, bez postranných kolegov. Nedalo sa teda na nikoho spoľahnúť a musel som byť všade, aby mi nič neušlo. Vďaka tomu som si udržiaval kondíciu, čo sa mi páčilo, a vhod prišli aj zarobené koruny,“ rozpovedal Lučenčan, ktorý si dodnes spomína na svoj prvý rozhodcovský úbor.
„Vtedy sa dres nedal kúpiť tak ľahko, tak som si nafarbil košeľu na čierno-bielo, skrátil dlhé nohavice a bolo.“
Kým väčšina z ihriska po zápase smerovala do krčmy, Ladislav musel cestovať domov a postarať sa o hospodárstvo.
„Práce bolo veľa, ale nikdy sa nestalo, že by som neprišiel na zápas, na ktorý ma delegovali. Dokonca som raz pískal s boľavou nohou, keď som pri práci stúpil na klinec. Dodnes si spomínam na tú bolesť, s ktorou som musel behať po ihrisku.“
Chceli mu zobrať papiere
Aj dedinský futbal prináša momenty, keď rozhodcovi ide o krk. Ladislavovi sa, našťastie, bitka počas dlhých štyridsiatich rokov vyhla. Po jednom zápase však mohol prísť o vodičský preukaz.
