RIMAVSKÁ SOBOTA. Súbor 11 dobových fotografií, ktoré zachytávajú revolučné udalosti z jesene 1989 v meste Rimavská Sobota, predstavuje Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v priestoroch stálej vlastivednej expozície.
Ako informovala lektorka a múzejná pedagogička GMM Elena Lindisová, múzeum si tak pripomína 30. výročie tzv. nežnej revolúcie. Fotografie, ktoré nasnímala fotografka múzea Júlia Ferleťáková, budú vystavené do 1. decembra.
Atmosféru novembrových i decembrových dní v Rimavskej Sobote približujú vybrané fotografie, ktoré návštevníka vrátia do tejto doby.
„Najidentickejšou udalosťou bol generálny štrajk, ktorý sa uskutočnil 27. novembra. Do štrajku sa zapojilo okrem iných organizácií aj Gemerské múzeum. Hlavná tribúna, z ktorej zazneli revolučné príhovory, bola umiestnená v priestore dnešného parkoviska pred Billou, každý ale vtedy vedel že je to ´pri tabakovej továrni´. Z tejto tribúny sa prítomným prihovoril Marian Lacko a prečítal demokratické požiadavky Občianskeho fóra, ktoré vzniklo 19. novembra,“ uviedla lektorka s tým, že išlo najmä o zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, čo nakoniec znamenalo pád komunistického režimu.
So sezónou na hrade sa rozlúčia prechádzkou po stopách Štefana Koháryho Čítajte Rimavskosobotské múzeum spravuje okrem zbierkových fondov aj archívne dokumenty, medzi nimi aj rozsiahly súbor dobových fotografií. Z nich bolo vybraných jedenásť takých, ktoré dokumentujú novembrové udalosti roku 1989 v meste. „Fotografie zachytávajú uvedené momenty, ľudí, transparenty a vyhlásenia, a tým približujú reakciu nášho mesta na celoplošné politické dianie v Československu na jeseň 1989,“ dodala Lindisová.
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote svoju históriu začalo písať 3. septembra 188,2 a tým sa radí medzi piate najstaršie múzeum na Slovensku. Hlavným zameraním múzea je dokumentácia prírody a spoločnosti historického regiónu Gemera a Malohontu. Od roku 1996 sa múzeum špecializuje na dokumentáciu hmotnej a duchovnej kultúry Rómov v širšom regióne.
