NIŽNÁ KALOŠA. Katka Pípová a Reto Käser nosili svoje sny a plány dlho v hlave. Pred trinástimi rokmi im dali reálnu podobu. Odkúpili usadlosť neďaleko dedinky Nižná Kaloša v Rimavskosobotskom okrese. Ten, kto k nim zavíta zistí, že ich život je síce netradičný, no naozaj šťastný.
Na začiatku bol inzerát
Katka sa narodila v Bratislave. Mala len dva roky, keď jej rodičia emigrovali do Švajčiarska. Na svoje korene však nezabúdali a tak svoju dcérku okrem nemčiny učili aj po slovensky.
Keď Katka dospela cítila, že si svoj život predstavuje inak. Mala rada zvieratá, prírodu a najmä kone. Život vo veľkomeste ju nikdy nelákal.
„Mala som dvadsaťšesť rokov a rozhodla som sa, že si kúpim nejakú usadlosť na samote. Bolo mi jedno či to bude vo Francúzku, Taliansku alebo na Slovensku. Jednoducho som si podala inzerát. Jedinou podmienkou bolo, aby v okruhu 80 kilometrov nebola žiadna atómová elektráreň alebo chemický závod,“ hovorí o začiatkoch realizovania svojho sna.
Keď pricestovala na Slovensko, aby si prezrela usadlosť, v ktorej dnes žije, okamžitee vedela, že našla to, po čom túžila.
„Mala som šťastie. Dom na samote bol obývateľný. Rovnako tu bola možnosť chovať zvieratá a obhospodarovať pôdu. K domu si prikúpila dvadsať hektárov pôdy a lesa a tiež dve kravy. Ani papierovačky neboli zdĺhavé,“ dodá mladá žena.
Šikovná gazdiná
Katka začínala sama. Zo Švajčiarska si priviedla na svoj ranč, ktorému dala príznačné meno Transylwahnja, dva kone a dva psy.
„Tam, kde som žila, som na koni mohla jazdiť len po asfaltových cestách alebo v jazdiarniach. Túžila som po väčšej voľnosti. Preháňať sa po zelených lúkach ma odjakživa lákalo,“ povie a zrakom zablúdi k stajniam, odkiaľ vykúka mohutný plemenný žrebec, ktorého volajú Bronsky.
Prvý rok sa Katka rozhodla žiť len z toho, čo si sama dorobila. O tom, že je naozaj dobrou gazdinou, svedčí aj čerstvý domáci chlieb, ktorý pečie dodnes. Urobiť si kávu z vlastnoručne, po pastvinách nazbieranej, upraženej a zomletej čakanky, nebolo pre ňu problémom.
„Človek si kupuje veľa vecí, ktoré napokon ani nepotrebuje. Žiť sa dá aj oveľa jednoduchšie. Nehovorím, že si nechodím do obchodu. Moje nákupy sú však rozumné. Do košíka vložím len to najnutnejšie, napríklad droždie na chleba,“ s úsmevom dodá pani domu, ktorá k zdravému spôsobu života vedie aj svoje dve deti - šesťročného Charlyho a štvorročnú Enyu.
„Deti sa tešia zo zvierat, ktoré chováme a chcú so všetkým pomáhať. Pri zajačikoch, prasiatkach, poníkoch alebo malom teliatku, ktoré je najčerstvejším týždňovým prírastkom na ranči, dokážu stráviť celé hodiny,“ hovorí šťastná mamička, ktorá svoje deti každé ráno vozí do škôlky v najbližej dedine. Chce, aby rástli medzi rovesníkmi.
„Vybudovaním ranča sme si s manželom splnili svoj sen. No nemôžem ho vnucovať aj našim deťom. Možno, keď vyrastú, budú mať iné predstavy o svojom živote. Nebudeme im brániť. Ak mi syn povie, že chce byť napríklad farárom alebo pilotom, podporíme ho v tom,“ dodá Katka.
Práca od svitu do mrku
Denný kolobeh má na ranči už niekoľko rokov nemenný poriadok. Jeho majitelia vedia, že na oddych majú len zimu. V lete treba vstávať keď spoza hory zablesknú prvé lúče slnka a do postele sa líha neskoro v noci.
„Veľakrát je už desať hodín a my ešte stále robíme. Spočiatku sme zvykli o pomoc pri obrábaní pôdy poprosiť farmárov, ktorí majú lepšie stroje. Dnes sa snažíme porobiť si všetko sami. Kúpili sme si traktor a manžel si zo Švajčiarska doviezol za vagón strojov. Je to dedičstvo po jeho starom otcovi. Aj keď sú to viacmenej starožitnosti, na svoj účel ešte poslúžia. Ani s brigádnikmi nemáme veľmi dobré skúsenosti. Nehovorím, že sa nám všetci nepáčili, ale viacerí sa po pár dňoch zobrali domov. Možno je to aj tým, že Slováci majú inú mentalitu ako Švajčiari. Tu chce každý veľa zarobiť a príliš sa nenarobiť. Šikové ruky sú však u nás vždy vítané,“ povie Katka.
Malý raj na zemi
Ohrada s pasúcimi sa koňmi, obrovská prasnica miss Pigi, ktorá si spokojne krochká v rozbahnenom výbehu a všade dookola rozľahlé zelené lúky a rozkvitnuté stromy. Pre mestského človeka naozajstný balzam na dušu.
„V lete si na dvore upečiem chlieb aj pizzu,“ povie gazdiná a ukáže na hlinenú pec. Neďaleko nej stojí solárna sušička na bylinky. Dary z lúk, ktoré si nazbiera, sa v sušičke usušia za deň. Nestratia tak príjemnú vôňu a liečivú moc. Veru, niet nad chlipkanie bylinkového čaju s medom počas dlhých zimných večerov.
Hlinený domček má tiež svoje čaro, rovnako ako hlinený kurín s trstinovou strechou. Príjemnou spoločnosťou pri prechádzke po ranči sú poskakujúce psíky, ktoré sú zároveň vernými strážcami
Prvá slovenská rodinná biofarma
Reto s Katkou sa môžu popýšiť certifikátom ekologického poľnohospodárstva s produkciou biopotravín, ktorý vlastnia ako jediná rodinná biofarma na Slovensku.
Poľnohospodárske plodiny pestujú bez akýchkoľvek chemických postrekov. Katka dokonca sadí podľa lunárneho kalendára. Vie, že práve teraz je najvyšší čas siať ovos. Zemiaky treba dať do zeme od novu do splnu a vyberať od splnu do novu. Zabíjačky sú najlepšie počas splnu. Vtedy je vo zvieratách najviac energie. Dokonca sa na ranči aj ručne seje.
„Pre niekoho je to drina a čuduje sa, prečo to robíme. My tomu hovoríme, že si skracujeme potravinový reťazec. Načo by som kupovala holandské paradajky v hypermarketoch, keď si dokážem vypestovať svoje zdravé, bez akýchkoľvek pesticídov,“ povie Katka, ktorá si aj na chlieb dopestuje vlastné obilie a zomelie si ho vo vlastnom mlyne.
Reto je okrem chovateľa a pestovateľa odborníkom na praktické kompostovanie bioodpadu.
V lete ranč ožíva
Už teraz sa majitelia ranča tešia na leto. Opäť k nim zavítajú táborníci. Okrem spoznávania prírody a tajomstiev života na ranči dostanú všetci zaujímavú ponuku. Kto Retovi a Katke pomôže s prácou denne štyri hodiny, má ubytovanie aj stravu zadarmo.
Okrem Slovákov tu možno počas letných prázdnin stretnúť Američanov, ba aj Japoncov.
„Prídi v mieri, ostaň v mieri, odíď v mieri“, hlása nápis na drevenej tabuli pribitej pri dverách. Snáď toto je životná filozofia dvoch spriaznených duší, akými sú Reto a Katka. Narodili sa v ten istý deň a rozumejú si aj bez slova. Svorne tvrdia, že každý, kto má v sebe kúsok z dobrodruha, si život na rači môže vyskúšať.