LUČENEC. Je vyštudovaným historikom a k revolučným udalostiam sa pridal v Lučenci v ich začiatkoch. Hoci mu ako cudzincovi žijúcemu vo vtedajšom Československu hrozilo, že v prípade neúspechu Nežnej revolúcie ho môžu vyhostiť.
Musel aj klamať mame, ktorej sľúbil, že sa do ničoho nezapojí.
Krasimir Damjanov prišiel do Ostravy vo svojich necelých štyroch rokoch, občianstvo získal na Slovensku až v roku 2006. V Lučenci sa usadil natrvalo až začiatkom roku 1990. Jeho cesta sem viedla z rodného Bulharska cez spomínanú Ostravu a Poltár.
Do sveta aspoň cez filmový klub
„Prišli sme do Ostravy aj s mamou za otcom v roku 1962, ktorý sem prišiel pracovať ako stavebný robotník v rámci dohody medzi Československom a Bulharskom. Po detstve a mladosti prežitých v industriálnom prostredí Ostravy som išiel študovať do Brna odbor histórie,“ začal spomínanie Damjanov.
Hoci už na gymnáziu aj na vysokej škole a následne vďaka práci vo vojenskom pamätníku v Hrabyni pri Ostrave prišiel do styku so zakázanou literatúrou, nikdy sa podľa svojich slov neradil k nejakým bojovníkom proti režimu. Najväčší náhľad do iného sveta mimo normalizačnú šeď mu priniesol filmový klub.
