HNÚŠTA – MAŠA. Skaza roky chátrajúceho historického mostu v Maši, miestnej časti Hnúšte, je zažehnaná. Vďaka členom združenia Horná Rimava, ktorí si na pomoc zavolali odborníkov zo združenia Castrum Ghymes, tiež dobrodincom, tento rok úspešne prebehla štvrtá etapa záchrany vyše dvesto rokov starej stavby. Zároveň pri moste, ktorému miestni dali prívlastok turecký, vzniklo príjemné miesto na oddych.
Súvisiaci článok Dobrovoľníci zachraňujú most, ktorý podľa úradov neexistuje Čítajte „Počas prvých štyroch etáp dobrovoľníci domurovali takmer všetky chýbajúce časti mosta. Zamerali sa predovšetkým na výpadok klenby a podmyté časti mosta, ktoré sú pod hladinou vody. Tri nábehové múry boli nanovo vymurované, keďže z pôvodných za zachoval len jeden. Práve tie zabezpečujú stabilitu mosta a bránia jeho podmytiu z bočných strán, pretože vodu odrážajú pod most,“ ozrejmil primátor Hnúšte Roman Lebeda, ktorý je zároveň jedným z dobrovoľníkov, ktorí si vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce. Tiež je členom spomínaného združenia.
Článok pokračuje pod video reklamou
Dôležitosť nábehových múrov sa potvrdila aj pri nedávnej povodni, keď voda siahala až do ich polovice. „Bez nich by sa možnože zrútil,“ podotkol Lebeda.
Historický most leží v dostupnom prostredí, vhodnom na relax. Preto sa ho členovia združenia Horná Rimava rozhodli zatraktívniť pre domácich, návštevníkov regiónu aj turistov.
Súvisiaci článok Historický most v Hnúšti zachránili dobrovoľníci Čítajte „Vďaka podpore Nádácie VÚB tu v októbri vznikla malá oddychová zóna so zastrešeným altánkom a lavičkami. Tiež sme osadili informačnú tabuľu s textami o histórii mosta. Je tu spomenutá aj chronológiu záchranných etáp mosta, vrátane poďakovania sponzorom a dobrovoľníkom,“ priblížil primátor s tým, že ďalšia informačná tabuľa pribudla aj neďaleko cesty medzi Hnúšťou a Klenovcom. Upozorňuje na najvhodnejšie miesto na parkovanie návštevníkov.
„Mesto Hnúšťa, v spolupráci s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer, chce pritiahnuť pozornosť na historický most aj prostredníctvom tzv. hnedých tabúľ cestovného ruchu,“ zakončil Lebeda.
Súvisiaci článok Do historického mosta vložili časovú schránku, sú v nej aj výstrižky z MY novín Čítajte Záchranné práce financovalo spomínané združenia z vlastných zdrojov a darov dobrodincov. Doposiaľ vyšli na zhruba 5500 eur. Posledná záchranná etapa mosta je naplánovaná na budúci rok.
Zaujímavosti
►Dobrovoľníci zachránili most, o ktorom v oficiálnych dokumentoch nebola zmienka a tak pre úrady v podstate neexistoval. Tento fakt ich neodradil a začali konať na vlastnú päsť. Vďaka podpore dobrodincov a spolupráci s odborníkmi z OZ Castrum Ghymes, ktorí prispeli aj k záchrane niekoľkých slovenských hradov, pretavili svoje predsavzatie do reality. Peter Láder z tohto OZ potvrdil, že záchrana mosta prišla v hodine dvanástej.
►Obnova prebiehala technikou, ktorú používali aj starí Rimania počas výstavby kupol. Použité boli pôvodné kamene z mosta, trasová múčka, piesok a vápenná malta.
►V moste je zamurovaná časová schránka, obsahujúca staré mince z čias Rakúsko – Uhorska, konkrétne 19. storočia, slovenské koruny aj eurá. Tiež sú v nej staré fotografie Hnúšte, výstrižky článkov z novín aj list pre objaviteľa. Je písaný rovnakým štýlom, ako tie, ktoré boli nájdené vo vežiach kostolov, teda trochu humorne, aby priblížili aktuálny život v meste, pikošky a aj to, čo koľko v čase uloženia schránky stojí v obchode.
►Dobrovoľníci zachraňujúci most odhadujú jeho vek na 200 – 250 rokov. Medzi miestnymi sa traduje, že bol postavený v časoch tureckého pôsobenia v danom regióne. Napokon sa už počas prvej etapy záchranných prác potvrdilo, že jeho vznik je spätý s fungovaním neďalekej železolejárne. Pri čistení terénu sa totiž začali v zásypoch na oboch stranách mosta objavovať kusy tzv. trosky, ktorá je vedľajším produktom záverečnej fázy vysokopecnej výroby surového železa v drevouhoľnej vysokej peci. Keďže železiareň v Hnúšti je písomne zaznamenaná už v roku 1772, vznikol most pravdepodobne v tomto čase. „Potvrdili to aj mapy uhorského vojenského mapovania. Napriek tomu sme sa rozhodli ponechať mostu ľudový prívlastok turecký. Na jeho záchranu sme 90 percent financií získali od darcov a takto most skôr upúta z marketingového hľadiska," ozrejmil Roman Lebeda.
