Článok pokračuje pod video reklamou
LUČENEC. Hoci je jeho kontrabas vyšší než on, je na pódiu neprehliadnuteľný. Hudbe sa oddáva totiž z hĺbky celého srdca. Lásku k nej podedil po svojom otcovi, ktorý hrával na viole. Už v detstve navštevoval základnú umeleckú školu (ZUŠ). Od roku 1986 začal chodiť k Tomášovi Demecsovi na husle. Svoje umenie rozvíjal na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch.
„Študoval som tam hru na kontrabase u profesora Profanta. Neskôr som ešte navštevoval Štátne konzervatórium v Košiciach, kde som u pani profesorky Šoltésovej študoval hru na husliach. Svoje znalosti predávam ďalej pre zmenu ja. Od roku 1999 pracujem v školstve,” povedal Barnabáš Szabó. V Základnej umeleckej škole v Poltári strávil vyučovaním hry na husliach a kontrabase 20 rokov. V lete tohto roku začal pracovať na ZUŠ v Lučenci.
„Som veľmi milo prekvapený, že napriek tomu, že náš región nie je až tak zameraný na „sláčiky“, stále sa nájde niekto, kto má záujem hrať aj na kontrabase. Jedna z mojich bývalých žiačok ho študuje už štvrtý rok aj na konzervatóriu v Košiciach,” uviedol hrdý učiteľ.
Ide už svojou cestou
Nezanedbáva však ani vlastnú realizáciu. Hrával vo viacerých ľudových hudobných zoskupeniach. Má dokonca kapelu, ktorá nesie jeho meno.
„Už približne ako 10-ročný som hral v detskom zoskupení, následne som spolupracoval s folklórnym súborom Ipeľ. Po skončení školy som po víkendoch hrával s pánom Olšiakom starším. Neskôr som hral aj v lučeneckom country bande. Po odchode som si založil vlastnú kapelu, Ľudovú hudbu Barnabáša Szabóa,” prezradil multiinštrumentalista.
Myslí si, že síce hrá štýl, ktorý nedostáva dostatočný priestor, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí ich zavolajú a radi si ho radi vypočujú. Jeho kapela má tradičné zloženie. Stretli sa v nej husle, viola, cimbal a kontrabas a podľa potreby aj spev v podaní cimbalistky Lenky Václavikovej z Hriňovej. Aj ostatní hudobníci v kapele sú z iných kútov nášho kraja. Väčšinou ich Szabó stretol počas svojho štúdia. „Nie sú zďaleka, vieme sa vždy bez problémov stretnúť. V našom repertoári sú, samozrejme, aj piesne z Novohradu, no viac sa návštevníci našich vystúpení chytajú na tie podpolianske, tie poznajú lepšie.”
Sinatra medzi ľudovkami
So svojou kapelou nehrá čisto len ľudové piesne, ale dokážu v tomto zložení zahrať piesne od Franka Sinatru či iné ´štandardy´. Tieto úpravy majú u divákov asi najväčší úspech.
„V kapele sme všetci študovaní muzikanti, takže nám nerobí problém prepis takýchto skladieb pre naše nástroje. Donedávna hrával na kontrabas Barnabáš Szabó aj s ľudovou hudbou Ďatelinka. Pre zaneprázdnenosť sa však hrania v tomto známom hudobnom telese musel vzdať.
„Neboli to zlé roky. Boli sme na nejakých turné v Belgicku, v Čechách. Vďaka hudbe som prešiel aj iné štá-ty. Dokopy takmer polovicu Európy, za čo som vďačný. Zažil som mnoho zaujímavého. Napríklad som videl, ako žijú Slováci v Rumunsku či v Srbsku. Najviac ma však prekvapilo Írsko, takú pokoj-nú krajinu som nikde nezažil,” zaspomínal hudobník.
Rodina si podľa jeho slov zvykla na to, že je často preč. Z troch detí – dcéry a synov – sa zatiaľ nikto nezačal venovať hudbe. Hoci, paradoxne, najmladší, iba dvojročný syn pri počúvaní otcovej hry vždy ožije.
„Nástrojov sa vždy chytá, keď má príležitosť, či už ide o husle, alebo kontrabas. Často chodia ku mne do práce. Keď je možnosť, hneď si sadá za klavír. Uvidíme teda, či sa vydá tiež na túto cestu,“ zakončil Szabó.
