Článok pokračuje pod video reklamou
HRIŇOVÁ. Napriek súdržnosti, starostlivosti a láske, ktoré vládnu v ich príbytku, očakávajú smutné Vianoce. O darčekoch len snívajú, pretože chudobný rodinný rozpočet ledva stačí na nutné výdavky.
Lenka Nečeporuková z Hriňovej si statočne nesie svoj kríž už od detstva. Často si v duchu kladie otázku: Dokedy ešte?
Bez rodičovskej lásky
Útla štyridsiatnička rodičovskú lásku nikdy nezažila. Mala len osemnásť mesiacov, keď sa jej rodičia vzdali. Otec, Ukrajinec, sa vrátil do rodnej krajiny. Matka podľa jej slov nikdy nežila pre rodinu a svojej dcérke neraz uštedrila bolestivé rany. Lenku si osvojili starkí.
Súvisiaci článok Boj o týranú dcérku vyhral, teraz sa bojí, že zostanú na ulici Čítajte
„To boli moji skutoční milujúci rodičia. Vychovali ma a som im za všetko vďačná. Žiaľ, pominuli sa. Starkého zmorila rakovina, o päť rokov sa za ním na večnosť pobrala aj starká,“ spomína životom ťažko skúšaná žena, ktorá tiež na tom nie je zdravotne najlepšie.
Nádor v hlave
„V roku 2004 ma začali trápiť bolesti. Boli čoraz neznesiteľnejšie. O tri roky nato mi diagnostikovali nádor v hlave. Najnovšie k nemu pribudli štyri lézie a čakám, čo bude ďalej,“ povie Lenka so smútkom v hlase. Vie, že na vyšetrenia mohla ísť skôr, avšak popri celodennej starostlivosti o svojho vážne chorého syna nebolo času myslieť na vlastné boľačky.
„O operácii zatiaľ nepremýšľam, keďže je riziko, že by som mohla prísť o zrak. To si pri mojom Kamilkovi nemôžem dovoliť,“ podotkne Lenka a s láskou pohladí svojho štrnásťročného syna. Len nedávno vyslovil prvé slovo. Mama. To v starostlivej matke zapálilo iskierku nádeje, že jeho stav sa môže aspoň trochu zlepšiť.
Postihnutý syn
Kamilko bol vytúženým dieťaťom Lenky a jej partnera. V tom čase im už poldruha roka robila radosť dcérka Anna Mária. Spočiatku sa zdalo, že je všetko v poriadku. Lenka však tušila, že s jej synom sa niečo deje.
„Keď som to porovnávala s dcérkou, bolo to iné. Hovorí sa, že chlapci sú lenivejší ako dievčatá, ale toto bolo až čudné. Doktori tvrdili, že je to len oneskorený vývoj a po troch rokoch to príde. No nič neprišlo. Kamilkov svet sa zúžil len na televíziu, v ktorej dookola pozeral tú istú rozprávku. Skončili sme u psychiatričky,“ opísala Lenka, ktorej zlá predtucha sa potvrdila.
Kamilkovi diagnostikovali najťažší stupeň autizmu, mentálnu retardáciu, detskú mozgovú obrnu a slinotok. K tomu sa pridružili epileptické záchvaty, museli mu robiť plastickú operáciu prstov.
Dnes má už Lenka doma tínedžera, no stále ho musí prebaľovať a riešiť pribúdajúce problémy.
„Stane sa, že ho zaleje krv z nosa. Nie a nie ju zastaviť. Trpí epileptickými záchvatmi a tiež má problém so zubami, ktoré sa mu doslova roztrúsili. Na operáciu nemáme peniaze,“ vymenúva matka, ktorá sa obetovala pre svoje deti, kedže ani dcérka nie je na tom zdravotne najlepšie.
Ďalšia rana prišla minulé leto
„Tešili sme sa, že aspoň ona je zdravá, no minulé leto prišla rana. Anna Mária začala kolabovať a odpadávať. Lekári jej zistili cystu v hlave. Máva bolesti, závraty a zatiaľ ju sledujú. Snáď sa to nepohorší,“ povie Lenka a jej oči pri pohľade na dcérku posmutnejú.
„Toto by sa mi neprisnilo ani v najhoršom sne,“ dodá s tým, že ani s jej druhom to čo sa týka zdravia nie je ideálne. Pred pätnástimi rokmi bol totiž terčom útoku. Osudnou sa mu stala polnočná omša, kde ho napadli a do hlavy udreli bejzbalovou palicou. Úlomky kostí mu zasiahli mozog. „Má trvalé následky, stále je na liekoch,“ povzdychne utrápená žena.
Otec robí, čo môže
Napriek tomu sa hlava rodiny snaží. Postihnutého syna musí na začiatku týždňa na hodinu voziť do špeciálnej školy v Detve. Stredy, štvrtky a piatky pracuje na dohodu u známeho. Z jeho zárobku však rodina každý cent aj dvakrát v ruke otočí, kým sa rozhodne, na čo ho použije.
„Dostáva 20 eur na deň alebo podľa toho, koľko odrobí. Za mesiac zarobí zhruba okolo 250 eur. Keď k tomu prirátam prídavky a to, čo dostanem ja, tak dovedna máme na mesiac približne 500 eur,“ vyratúva Lenka. Keď však zaplatia elektrinu, vodu, sotva zostáva na lieky pre všetkých členov rodiny.
„Ešteže sa nájdu dobrí ľudia. Vďaka nim máme drevo na kúrenie, jedna pani mi darovala plienky pre Kamilka. A za veľa vďačím aj mojej dobrej svokre, ktorá nám každý mesiac prispeje na živobytie stovkou. Nebyť jej, tak skutočne nevyžijeme.“
Veria v lepšiu budúcnosť
Chudoba a choroba sú v rodine z Hriňovej nepríjemnými spoločníkmi. Napriek tomu sa Lenka nevzdáva. Sníva o delfínoterapii pre svojho postihnutého Kamilka.
„Keby sme na to mali, hneď s ním vycestujem na Ukrajinu. Slová doktorky, že keď už raz povedal prvé slovo, tak je nádej na zlepšenie jeho stavu, ma povzbudili. Už len to, že by sa pýtal na toaletu, by bolo pre nás veľkým pokrokom,“ zakončí starostlivá matka. Tiež verí, že vďaka dobrým ľuďom budú aj ich sviatky krajšie, než sa črtajú.
