Článok pokračuje pod video reklamou
POLTÁR. V Zelenom, miestnej časti Zelené, obnovujú trojklenbový most, ktorý je od roku 1963 vedený ako nehnuteľná kultúrna pamiatka. V našej krajine je tretím najstarším zachovaným mostom svojho druhu.
Ľudia ho zvyknú nazývať tureckým. To by mohlo naznačovať obdobie jeho vzniku. Južná časť Slovenska bola pod nadvládou Turkov na prelome 16. a 17. storočia.
Podľa projektu
Aktuálne na vrchom múre, týčiacim sa nad mostom, po ktorom do roku 2004 jazdili autá, pribudli šedé bloky.
Výrazne narúšajú celkový vzhľad technickej pamiatky. Sociálnu sieť zaplavili fotografie upozorňujúce na nevábny vzhľad historickej stavby.
Súvisiaci článok Historický most v Hnúšti zachránili dobrovoľníci Čítajte "Práce prebiehajú podľa schválenej projektovej dokumentácie, ktorá sa vyžaduje vždy pri komplexnej obnove kultúrnej pamiatky. Bloky sú z opracovaného pieskovca, opracované takzvaným štokovaním," vyjadril sa Ladislav Huňavý z lučeneckého pracoviska Krajského pamiatkového ústavu Banská Bystrica.
Túto fázu rekonštrukcie realizuje firma Kamenárstvo Ulický s. r. o. z Rimavských Zalužian.
Podľa projektovej dokumentácie vyjde celková obnova mosta 393 887,86 eur s DPH. Vlani boli práce sústredené na odstránenie havarijného stavu pilierov, vrátane oblúkov. Podarilo sa ich staticky zabezpečiť.
V Hnúšti stavili na starú techniku
Do rekonštrukcie zhruba 200 ročného mosta sa nedávno dobrovoľníci pustili aj v Maši, miestnej časti Hnúšťa. Na pomoc si zavolali odborníkov z OZ Castrum Ghymes, ktorí zachraňujú slovenské hrady. Jeho členom je aj Peter Láder, ktorý potvrdil, že tento jednoklenbový most obnovili starou technikou, ktorú používali aj Rimania počas výstavby kupol.
Súvisiaci článok Pri moste, ktorý dobrovoľníci zachránili pred skazou, vznikla oddychová zóna Čítajte „Pracujeme s pôvodnými kameňmi, trasovou múčkou, pieskom a vápennou maltou," ozrejmil.
Primátor Hnúšte Roman Lebeda je jedným z dobrovoľníkov, ktorí si vyhrnuli rukávy a pustili sa do práce na moste v Maši.
Potvrdil, že bez odborníkov, ktorí majú skúsenosti so záchranou historických stavieb, by sa do tejto akcie nepustil.
„Podľa mňa bolo naše rozhodnutie, osloviť odborníkov z OZ Castrum Ghymes, na mieste. O tom, že starý postup obnovy, aby terajšia podoba mosta bola čo najvernejšia pôvodnej, by bol nedostatočný, prípadne zaručoval kratšiu životnosť, nemôže byť ani reč. Napokon, most otestovali nedávne povodne a nebyť rekonštrukcie, tak by sa už možnože aj zrútil," vyjadril sa Lebeda s tým, že aktuálny stav mosta v Zelenom ho zarazil. „No, vôbec to nevyzerá dobre, avšak toto nemusí byť konečná podoba. Podľa mňa použitý materiál čaká ďalšia úprava a patinovanie. Potom to už nemusí vyzerať zle."
