KLENOVEC/POLICHNO. Jednoduché jedlá boli v minulosti typickými pokrmami obyvateľov obcí Polichno v Lučeneckom okrese a Klenovec v Rimavskosobotskom okrese. Informovala o tom etnologička Emília Mázorová, podľa ktorej boli bežnou stravou v prvej dedine napríklad lokše či fašiangové pampúšiky, zatiaľ čo v druhej patrili medzi veľmi rozšírené takzvaný čír alebo bôb.
V Polichne sa páralo, tentokrát bez vrabcov Čítajte "V novohradskom Polichne sa pripravovalo aj ďalšie jednoduché jedlo, ktoré má netypický názov - mastná múka. Príprava bola jednoduchá, roztopilo sa maslo, respektíve jeho staršie zvyšky, keďže vtedy bola veľká chudoba. Pridalo sa doň mlieko a múka, bohatší ľudia dávali aj vajce. Vznikla z toho kaša, ktorú si nalievali na zemiaky, a takéto jednoduché jedlo konzumovali," načrtla etnologička.
Buchty s makom
Ďalšie typické polichnianske jedlo sa volalo buchty s makom, podľa Mázorovej však v tomto prípade bolo pomenovanie zavádzajúce, keďže v skutočnosti to buchty neboli.
"Uvarené zemiaky sa pretlačili, pridala sa múka aj trochu vody a celé sa to povarilo, aby to "fučkalo", teda vytváralo bublinky," opísala začiatok prípravy tohto pokrmu etnologička.
"Je to, akoby ste formovali halušky, ale bez lopára. Vznikla jedna vrstva, posypala sa makom a poliala maslom. Potom sa urobila ďalšia vrstva a znovu poliala i posypala," priblížila Mázorová s tým, že tento "staroverský" pokrm jedli ľudia spoločne lyžicami z jednej misy.
Rubársky bôb
Naopak, v gemersko-malohontskom Klenovci bol veľmi rozšíreným jedlom rubársky bôb, čím sa v miestnom nárečí označuje fazuľa, prípadne pečené kromple s cmierom, teda zemiaky s cmarom.
"Pre chudobné rodiny bolo typické aj ďalšie jedlo - staršie neminuté maslo roztopili, pridali trochu múky, nechali prevrieť a následne natreli na chlieb," konkretizovala etnologička.
Veľmi obľúbený bol podľa jej slov v Klenovci čír, čo je v skutočnosti polievka s cestovinou. "Bola to vlastne trojaká polievka - s mliekom, s bryndzou alebo so zápražkou. Napríklad čír s bryndzou sa jedával hlavne v lete, bola to naša každodenná a prvotriedna strava," dodala 96-ročná pamätníčka Zuzana Mázorová, ktorá pochádza z Klenovca a v súčasnosti žije v Kalinove pri Poltári.
Čír
Základom číru bolo tuhé cestíčko, ktoré sa pripravilo z múky s troškou soli.
"Mohlo sa potom rajbať na rajbadle, ale my doma sme to najčastejšie melili rukami na malé šúľky či zrnká. Ak sa čír varil v mlieku, po prevretí bolo jedlo vlastne hotové," povedala Zuzana Mázorová.
V prípade, ak sa robil čír s bryndzou, nevaril sa v mlieku, ale vo vode so soľou a trochou bravčovej masti.
"Zovretý vystúpil na povrch a vtedy sa pridávala dobre dozretá, staršia bryndza, ktorá sa nezliepala," doplnila Emília Mázorová.
Treťou variáciou bol zapražený čír, ktorý sa jedával predovšetkým v zime. "Keď voda zovrela, pridala sa do nej zápražka z bravčovej masti, trošky múky a cibule. Keď to znovu zovrelo, pridal sa čír," zakončila etnologička.
