LOM NAD RIMAVICOU. Niekoľko betlehemských skupín z okresov Detva, Brezno a Poltár sa v nedeľu 29. decembra zišlo v Lome nad Rimavicou na už tradičných Pastierskych hrách vianočných. Piesne, koledy a zvyky z obdobia Vianoc priniesli do tejto najvyššie položenej obce Slovenska gorali ako jej zakladatelia pred viac ako dvoma storočiami a skupina miestnych nadšencov ich touto formou začala opäť prezentovať verejnosti pred 20 rokmi.
Hry sa začali tak ako každý rok svätou omšou v kostole. Po nej sa vydal sprievod na javisko uprostred dediny, kde sa s koledami predstavili miestni a hosťujúci betlehemci. "Betlehemci boli pôvodne pastieri. Keď totiž anjel zvestoval narodenie Ježiša, pastieri sa mu išli pokloniť a doniesli mu dary. Takto tento obraz pretrval stáročia a dnes je akýmsi ľudovým pochôdzkovým divadlom," povedal pre TASR jeden z iniciátorov obnovenia tradície pastierskych hier v Lome nad Rimavicou Ľudovít Kubiš.
Pastierske vianočné hry v obci sú v posledných rokoch aj prezentáciou Kubov, ktorí sú súčasťou betlehemských skupín, a sú najmä postrachom detí. "Kubo je síce komickou postavou betlehemských hier, robí náladu, ale aj straší - naháňa deti, mladé dievčatá, je oblečený do ovčej kožušiny, kyjakom navôkol hrozí a pri tom mumle, preto sa ho všetci boja," zdôraznil Kubiš.
Novodobé pastierske hry v Lome nad Rimavicou boli najskôr len prehliadkou miestnych betlehemských skupín, neskôr prejavili záujem prezentovať sa aj skupiny zo širšieho regiónu od Podpoľania po Horehronie. Podujatie získalo na popularite, keď napríklad na jubilejný 10. ročník prišlo do dediny celkom 14 skupín koledníkov a betlehemcov, a to nielen z regiónu, ale aj z Oravy či Gemera. Podľa Kubiša od roku 2000, keď sa v Lome nad Rimavicou uskutočnili prvé pastierske hry, sa už predstavilo 30 betlehemských skupín prakticky z celého Slovenska.
Lom nad Rimavicou je dedinou, ktorú začali formovať v 18. storočí gorali, ktorí tam prichádzali z dnešného slovensko-poľského pomedzia. Na mieste nachádzali prácu v lesoch, pri ťažbe dreva, ktoré sa využívalo ako palivo do viacerých sklárskych pecí, ktoré v tom čase v okolí zakladala šľachtická rodina Forgáčovcov.
