LUČENEC. Aj tento rok príde do Lučenca špičkove hudobné teleso Bratislava Hot Serenaders na čele s trubkárom Jurajom Bartošom, špičkovým muzikantom, ktorého korene siahajú práve do srdca Novohradu.Unikátny orchester sa už od sezóny takmer 30 rokov špecializuje na hot-jazzovú hudbu 20. a 30. rokov minulého storočia. Kúsok pohody a noblesy tých čias prinesie po druhý krát so svojím novoročným koncertom do lučeneckého kina Apollo v piatok 17. januára o 19.00 hod. Pri tejto príležitosti sme poprosili zakladateľa a vedúceho orchestra, Juraja Bartoša o krátky rozhovor.
Bratislava Hot Serenaders je originálne teleso hrajúce hudbu z medzivojnového obdobia. Čo vás fascinuje práve na tomto období? A čo vás "prinútilo" založiť orchester, ktorý sa bude venovať tejto hudbe.
V období 20. a 30. rokov Ameriku ovládla jazzová a z nej odvodená tanečná hudba. Už vtedy mal jazz mnoho podôb, bola to úplne nová a vzrušujúca hudba, ale jedno mal určite spoločné - potrebu baviť ľudí. To bola naša motivácia spolu so snahou vytvoriť na našich koncertoch dobovú atmosféru.

S Bratislava Hot Serenaders ste sa rozhodli po roku vrátiť do Lučenca s vaším novoročným koncertom. Čo vás k tomu viedlo?
Okrem amerického jazzu sa nás orchester špecializuje aj na dobové slovenské šlágre. Novoročný koncert orchestra BHS pod pyramídou je už tradične zložený iba zo slovenských melódií, to je špecifikum nášho novoročného koncertu.
Pôjde o identický program? Na čo sa môžu diváci tešiť? Kvôli čomu by si nemali nechať újsť váš koncert.
Tentoraz sú témou ženské mená, takže pribudli ďalšie krásne melódie, ktoré minulý rok na koncerte v Lučenci neodzneli. Orchester Bratislava Hot Serenaders patrí v svojej oblasti k svetovej špičke. Paradoxne hrá viac v zahraničí ako doma. Má jedinečný a nenapodobiteľný zvuk, ktorý treba počuť naživo. Okrem toho hrá mnoho prekrásnych slovenských melódií. Keď sa raz za čas podarí zorganizovať koncert na Slovensku, je treba prísť.
Viažu vás k Lučencu aj nejaké rodinné putá ak dobre vieme. Môžte prezradiť aké?
Áno. V Lučenci sa narodila naša mamička (za slobodna Dlouhá). Naša preto, pretože v orchestri hrá aj môj brat Karol. Bývali v krásnom dome pri parku, dodnes tam stojí. Máme tu dodnes príbuzných a o to radšej sa do Lučenca vraciame.
Dosiahli ste vo svojej kariére veľmi veľa, existujú ešte nejaké nesplnené hudobné méty?
Od začiatku máme stále tie isté méty - hrať krásnu hudbu najlepšie ako vieme. Ak nesplnené, tak určite hrať viac doma, na Slovensku.
Rok 2020 sa nám začína, myslíte, že bude v niečom špeciálny pre vás, ale aj všeobecne pre našu spoločnosť? Čo by ste zaželali sebe aj (nielen) svojmu publiku v novom roku?
Hudoba nepozná hraníc a čas je relatívny pojem, takže ja ako hudobník nevnímam nový rok ako medzník. Preto každý deň prajem iba to najlepšie. Veľa zdravia, šťastia a krásnej hudby.
Ďakujeme za rozhovor.
