ŠIATORSKÁ BUKOVINKA. Dovedna 25-tisíc eur z grantov investovala vlani samospráva obce Šiatorská Bukovinka v okrese Lučenec do obnovy svojho hradu Šomoška. TASR o tom informoval starosta Peter Badinka.
"Vlani sme dostali dotáciu 10-tisíc eur od Banskobystrického samosprávneho kraja na náter strechy veže. Využili sme tiež príspevok 15-tisíc eur z úradu vicepremiéra na cestu k hradu, pri ktorej urobíme rigoly, aby nám ju nepodmývalo. Cesta je totiž nová, vyasfaltovali sme ju vlani," priblížil Badinka.
V tomto roku by sa chceli zapojiť aj do programu Obnovme si svoj dom. "Zatiaľ by to však bola len nejaká výskumná časť. Dohodli sme sa s pamiatkovým úradom, že spravíme architektonický a archeologický výskum. Na hrade síce boli robené nejaké výskumy v 70. a 80. rokoch, ale nie sú známe ich presné výsledky," podotkol starosta s tým, že po realizovaní výskumov by následne v roku 2021 už chceli vykonať aj nejaké stavebné práce.
Novinkou na Šomoške je vyhliadková plošina nad takzvaným Kamenným morom pod hradom, ktorú obec vybudovala po dohode s ochranármi zo Správy chránenej krajinnej oblasti Cerová vrchovina. "Dostali sme na ňu peniaze z Nadácie EPH a je to nová atrakcia, z ktorej Kamenné more pekne vidno. Trochu dúfame, že to tiež obmedzí vstup na toto priestranstvo, keďže nám tam ľudia začali veľmi stavať takzvaných kamenných mužíčkov," poznamenal Badinka.
Na Šomošku vedie zo záchytného parkoviska 1,6 kilometra dlhý náučný chodník s ôsmimi zastávkami. Pod hradným areálom sa nachádza Kamenný vodopád, tvorený stuhnutými čadičovými stĺpmi a neďaleko je situované aj Kamenné more - veľká kamenná plocha vytvorená zo zvetraného čadiča. V blízkosti Šomošky je tiež bývalý kameňolom Mačacia s vyhliadkovou vežou a zvyškami baníckej osady.
Hrad Šomoška pochádza z konca 13., prípadne začiatku 14. storočia. Medzi jeho vlastníkov patril Matúš Čák Trenčiansky, v 16. storočí bol jednou z protitureckých pevností. Osmanským vojskám sa však neubránil a v ich moci zostal 23 rokov. Osudným sa mu nakoniec stali stavovské nepokoje. Po porážke povstania Františka II. Rákocziho ho cisárske vojská sčasti zbúrali a odvtedy chátral. V 70. rokoch minulého storočia bol čiastočne zrekonštruovaný a konzervovaný.
