Štvrtok, 28. máj, 2020 | Meniny má ViliamKrížovkyKrížovky

VÍKENDOVÝ SERIÁL: Zo zabudnutej histórie mýtňanských lazov

Kedysi tam bolo rušno, dnes zostali už len miznúce spomienky.

Niekdajšia laznícka škola "U Oravcov".Niekdajšia laznícka škola "U Oravcov". (Zdroj: Dominika Šuľanová)
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

LUČENEC. V spolupráci s Mišom Šestákom, vydavateľom viacerých titulov zameraných na našu regionálnu históriu, sme sa dohodli, že našim čitateľom aj tento rok umožníme nazrieť do ďalšieho Zborníka zo stretnutia priateľov regionálnej histórie, ktorý vyšiel koncom minulého roka. Môžete ho ešte dostať v lučeneckých kníhkupectvách ako bezplatnú súčasť knihy Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy.

Súčasťou zborníka sú aj súťažné práce študentov stredných škôl, ktoré vznikli aj vďaka podpore ich učiteľov Sone Vargovej zo Súkromné gymnázia v Lučenci a Ivana Hraška s Gymnázia BST v Lučenci. Ako prvú vyberáme ukážku z víťaznej práce Dominiky Šuľanovej Zabudnutá história Mýtňanských lazov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na lazoch bývalo rušno

V minulosti rušná poľná cesta, ktorá zostala v povedomí Mýtňancov ako Lazná cesta, vedie poza Mýtnu lesom, miestami cez čistinky až na vrchy, striedajúce sa s dolinami. Tu sa nachádzajú pozostatky obydlí lazníkov. Dnes tieto lazy prevažne zívajú prázdnotou. Ruiny, ukrývajúce tajomstvá, a ich životné príbehy svedčia o tom, že tam kedysi bol život. Lazy v sebe navždy skryli svoju minulosť. Zostali na ne len spomienky žijúcich potomkov, odsťahovaných do viac či menej vzdialených miest a obcí.

V súčasnosti do Mýtňanských lazov patria vrchy a osady: vrch Prievratok nad obcou Mýtna, osada Strehár Dolina, ktorá sa nachádza nad Prievratkom, ďalej na sever sa nachádzajú osady Hlachová a Briestina. Zo Strehár doliny na západ smerom na Dolnú Bzovú sa nachádza osada Skalnik a južne od Skalnika osada Bercová. Mýtňanské lazy ešte pred storočím žili rušným životom, veselými susedskými pokrikmi, spevom, ozvenou motýk, rozplývajúcou sa vôňou čerstvo podojeného mlieka, dupotom koní, závanom obilia a pokosenej trávy v lete, hlbokých snehových závejov a fujavice v zime.

Skryť Vypnúť reklamu

Dnes tu na mnohých miestach možno nájsť už len opustené ruiny a rozplývajúce sa spomienky na ľudí, ktorí sa tu usadili a prežívali svoj život a osud. Veľká časť je už v súčasnosti neobývaná v dôsledku vysídľovania lazov v 20. storočí.

Kedy a odkiaľ sem prišli

Zmienky a svedectvá o tom, kedy sa na tieto lazy prisťahovali prví osadníci a odkiaľ presne prišli, zostanú navždy zahalené rúškom tajomstva a ukryté v minulosti. Možno o nich totiž nájsť už len nepatrné zmienky v archívnych záznamoch alebo v rozprávaní potomkov. Začiatky osídľovania Mýtňanských lazov podľa prvého vojenského mapovania spadajú do druhej polovice 18. storočia. Na mape z tohto obdobia sú zakreslené domy smerom od Podkriváňa k Dolnej Bzovej. Pri Dolnej Bzovej smerom k Mýtňanským lazom sa v 18. storočí nachádzalo asi 10 domov. Podľa tejto mapy iné časti Mýtňanských lazov v tomto období zaľudnené neboli. Z uvedeného možno predpokladať, že prvé osídľovanie Mýtňanských lazov prichádzalo zo západu od Podpoľania.

Skryť Vypnúť reklamu

Príbeh jednej rodiny ako svedectvo lazníckeho života

S Mýtňanskými lazmi sa okrem iných priezvisk spája aj priezvisko Budáč, ktoré pod vplyvom historických udalostí, spojených s maďarizáciou a neskôr s rozširovaním slovenského povedomia, menilo svoju podobu od Budacz, Budacs, Budács až po súčasnú Budáč.

Toto priezvisko sa spája s menom Ondreja Budáča a jeho manželky Doroty, ktorým sa v roku 1796 narodil syn Matúš a v roku 1800 dcéra Anna. Anne Budáčovej sa narodil syn Jozef Budáč (1815). Matúš nemal potomkov a Anna ostala slobodná. Tak Budáčovský rod pokračoval po praslici. Keď sa Annin jediný syn Jozef Budáč oženil, odsťahoval sa s manželkou Máriou Gondovou na lazy na Bercovú, kde sa im narodilo 7 detí. Možno teda skonštatovať, že medzi prvými osadníkmi Mýtňanských lazov bola rodina Budáč, ktorá pochádzala z Podkriváňa.
Jeden z ich synov Karol Budáč (1846) zachovával Budáčovský rod ďalej. Dňa 5. októbra 1868 sa Karol oženil s Máriou Samašovou, pochádzajúcou tiež z Bercovej.
Bola to veľkolepá svadba, pretože bola dvojitá. V ten istý deň sa ženil aj jeho starší brat Peter.

Po svadbe býval Karol so svojou rodinou na Skalniku v blízkosti osady Bercová, kde bolo v susedstve niekoľko domov. V súčasnosti sa na týchto miestach nachádzajú lesy a po domoch možno nájsť už len pozostatky ruín.
V roku 1871 sa Karolovi a Márii Samašovej narodil, ako jedno zo šiestich detí, syn Jozef Budáč, ktorého pokrstili v rímskokatolíckom kostole v Podkriváni, ktorý bol pre ľudí z osád Bercovej a Skalnika bližšie ako kostol v Divíne, preto chodili práve tam. Jozef Budáč sa oženil s Máriou Psotkovou a v roku 1895 sa im narodil syn Ján, ktorého takisto krstili v Podkriváni. Rodina bývala na Skalniku. Avšak po istom čase si z neznámeho dôvodu Jána osvojili bezdetní manželia Antalovci, ktorí bývali na lazoch o pár kilometrov ďalej v Strehár doline. A tak Jána Budáča začali prezývať Antal. Ján býval spolu so svojimi osvojiteľmi v Strehár doline, ale často chodil pozrieť svoju rodinu pešo na Skalnik do „Károľov“, na miesto, ktoré dostalo meno po jeho predkovi.

Prvá škola až v roku 1957

Prvá oficiálna škola „U Oravcov“ v Strehár doline vznikla až v roku 1957. Bola tam vyhradená jedna miestnosť na vyučovanie asi 15 detí z okolia približne 2 – 3 km. Ročníky 1. až 5. boli spojené a učili sa po skupinkách. Trieda bola vybavená drevenými lavicami, písalo sa brkami, ktoré sa namáčali do sklenenej nádobky zvanej kalamár. Škola fungovala až do roku 1968. Dochádzanie do školy „U Oravcov“ bolo náročné aj pre učiteľov, pretože museli chodiť pešo zo Bzovej, čo predstavovalo asi 5 km. V tom čase sa vyučovalo aj v sobotu.

Vyučovalo sa aj náboženstvo – katolícky kňaz z Divína prichádzal raz do týždňa za deťmi na lazy do školy. Ďalšia laznícka škola, avšak drevená, bola zriadená „u Nociarov“ na Brestinách, ako aj „u Púpalov“ na Dobročských lazoch. Školy slúžili cez víkend aj ako kultúrne miestnosti, usporadúvali sa tam ochotnícke divadlá, ktoré organizoval učiteľ, kultúrne podujatia a zábavy, ktoré si dopriali po tvrdej práci.

O desať rokov neskôr sa osadníci začali sťahovať z lazov do okolitých obcí. Dôvodom bolo najmä zalesňovanie okolitých pasienkov a lúk, ornej pôdy a odkupovanie pozemkov štátnymi lesmi. Ďalším dôvodom bol odchod za pracovnými príležitosťami.

Tu končíme naozaj krátku ukážku z pútavo napísanej práce. O týždeň sa pozrieme do ďalšieho kúta Novohradu.
Text Dominiky Šuľanovej redakčne pripravil: Radovan Vojenčák

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  2. Benzín alebo akumulátor? Mýty a fakty
  3. Vyberte si tú správnu dezinfekciu šetrnú k pokožke
  4. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  5. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  6. Need an insight into the topic of investment and trust funds?
  7. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky
  8. Zabezpečujeme certifikované MBA programy
  9. Ako efektívne ušetriť na platbách za energie?
  10. Podvodníci na internete útočia počas koronakrízy agresívnejšie
  1. 5 užitočných rád, ako si vybrať správnu klimatizáciu
  2. Ako vyberať AKU techniku?
  3. Sunar s ešte lepšou receptúrou a v novom šate
  4. Night Vision: Jak dobre vidí vaša autokamera v noci?
  5. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  6. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  7. VÚB už prerozdelila takmer 18 miliónov na záchranu firiem
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými?
  9. Minerálna vlna má vysokú pevnosť aj vo väčších hrúbkach
  10. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku
  1. Dopravcovia v čase koronavírusu. Dezinfikovali aj svoje bytovky 18 686
  2. Magazín denníka SME: Tipy na výlety v Rakúsku 14 239
  3. Len teraz získate k predplatnému týždenníka MY kávovar zadarmo 12 764
  4. Ako správne dezinfikovať byt, bytový dom, auto či firmu 11 133
  5. Pandémia odhalila, ako fungujú vysielače v krajine 10 373
  6. Tieto veci robí banka, aby bola v bankomatoch hotovosť 10 275
  7. Ako vytriediť Mekáč doma? 9 780
  8. Môžu nohavičky pomôcť ženám ostať sebavedomými? 9 734
  9. 5 tipov, ako si vlastnoručne zlepšiť bývanie. Zvládne ich každý 9 678
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME 9 622
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Novohrad - aktuálne správy

Pohádal sa v autobuse s priateľkou, vytrhol päť sedačiek

Mladého muža z Gemera môže stáť vystrájanie slobodu.

Novohradčania tento rok musia oželieť Lučenské hodovanie

Koronakríza stopla väčšinu obľúbených podujatí.

Vlani sa na Lučenskom  hodnovaní zišli stovky ľudí z mesta aj okolitých regiónov.

Mamkina bábovka či zemiakové fašírky. Tak varíme dnes

Korona nás naučila siahnuť aj po receptoch z rodinnej špajze. Sú lacné, rýchlo ich pripravíte a chutia celej rodiny. Poďte sa inšpirovať.

Rimavskosobotský parlament opäť schválil rozpočet, primátor zváži, či ho podpíše

Primátor Jozef Šimko: Spamätajte sa, lebo o rok vás ľudia stadeto lopatami vyženú!

Primátor Rimavkej Soboty Jozef Šimko.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Minister školstva bol skontrolovať žilinské školy. Priznal, že škôlky neprijmú všetkých

Do Základnej školy v Závodí nastúpi v pondelok 242 žiakov.

Na Liptove našli vzácny meč

Ide o meč liptovského typu.

Sobáš s rúškami majú za sebou. Tešia sa na druhý

Mladý pár dodržal dátum vygravírovaný na obrúčkach. Druhý sobáš aj so svadobčanmi si užijú v septembri.

Nezvestná sa po 19 rokoch údajne ozvala svojej matke

Silvia Záhradníková mala 16, keď v roku 2001 odišla bez dokladov z domu.

Už ste čítali?